Je veľa napísaného o vojne, existuje veľa filmových prevedení, no skutočnú realitu toho, čo druhá svetová vojna znamenala som pochopila až keď som prechádzala medzi alejami stoviek okuliarov, topánok a kufrov, či keď som na vlastné oči videla komín, z ktorého raz stúpal čierny dym.
Bolo mi osemnásť.
Amerika bola ešte stále vysnívanou zemou pre mnohých. Ilúzia amerického sna, ilúzia americkej reality, ešte nebola prekuknutá. Takmer dvadsať rokov neskôr, človek nie len pochopil, že ilúzia nie je nič iné než ilúziou, no súčasne sa stáva svedkom opakovania histórie.
Bežní američania sú dnes presvedčení, že jedinou záchranou z ekonomickej krízy je človek, ktorý zabudol hodnoty ľudskosti, na ktorých zdá sa nie je postavená Amerika, ale Európa. Kontinent ktorý si zažil svojho furhera a poučil sa. Preto som bola na školskom výlete v koncentračnom tábore, preto sme sa pomerne detailne učili ako k druhej svetovej vojne prišlo, preto Európske hodnoty dnes stoja na strane ľudskosti.
Bežný američan nikdy nezažil nacismus, ak nemal v rodine imigrantov z Európy počas druhej svetovej vojny. Bežní američan si nedokáže spojiť dnešnú ekonomickú krízu s otvorenými dverami k moci tých, ktorí chcú ekonomiku zachrániť pomocou akýchkoľvek prostriedkov, hoci aj proti ľudskosti, integrite, či napĺňaniu toho čomu sa zaviazali po páde Sovietskeho Zväzu.
Je hrozivé púšťať sa do diskusie s mnohými bežnými Američanmi, pretože ignorancia voči minulým záväzkom, voči hodnotám, ktoré raz samy presadzovali, je zahmlená materialistickým životným štýlom, ktorého sa za žiadnych okolností nechcú vzdať. Bolo mi povedané, že záväzok, ktorý raz urobili, bolo v čase keď nemali žiaden dlh, no tieto časy sa zmenili.
Zrazu agresor nie je až tak agresívny, naopak je v práve, zrazu nezáleží na slobodách národov, či bežných ľudí. Zrazu ľudskoprávne organizácie sú rušené z večera do rána, kritika nie je dovolená. Zrazu nezáleží na tom, čo bolo podpísané za výmenu bezpečnosti, hoci vzdanie sa nukleárnych zbraní malo trvalé následky. Štát, ktorý dnes bojuje so susedom, by vo vojne nikdy nebol, ak by si zbrane ponechal.
Je paradoxné vidieť, ako slobodný svet okliešťuje viac a viac vlastných obyvateľov a tí tlieskajú ich vodcovi, akoby bol ich spásou. Správanie bežné pre tých bez historickej či dedičnej vedomosti ako sa nacizmus a fašizmus narodil a rozšíril po Európe.
V jednom majú američania pravdu, hoci Ukrajina je v prvom rade ich zodpovednosťou ku ktorej sa raz zaviazali, Európa ako celok sa potrebuje vzchopiť. Na tejto zemi ležia hodnoty nadobudnuté historickou skúsenosťou, hodnoty mieru, slobody a ľudských práv. Európa má svoje problémy, ktoré musí riešiť, no práve teraz sa zdá byť jediným skutočným svetlom, ktorý nás dokáže vyviesť z tohto bordelu.
Zámerne používam Európu ako celok a kontinent nie len Európsku Úniu, hoci sme individuálne krajiny so svojimi rozdielmi, no v hodnotách ľudskosti a mieru sme si veľmi podobní.
Ak sme my sami tieto hodnoty nezabudli.
