Eppli - Eva Kubáňová
Demokracia je postavená na slobodnom vyjadrení hlasu
Čo v prípade, keď nie je komu odovzdať v demokratických voľbách svoj hlas?
človek, dizajnér, axiológ, metafyzik : bytosť s otvorenými očami, hľadajúca pravdu o tomto svete, realite, či sne, v ktorom sa spoločne nachádzame | viac na eppli.sk alebo somacentrum.online Zoznam autorových rubrík: Nezaradené

Čo v prípade, keď nie je komu odovzdať v demokratických voľbách svoj hlas?

Myšlienky sa nám zdajú byť celkom neškodné. “Veď čo? To som si len pomyslela.” Máme pocit, že tým, že ostávajú v nás a sú tým naším najintímnejším prejavom, nemôžu nám uškodiť, alebo nemôžu byť pre nás nebezpečné.

Uvažujem, koľko takéhoto masírovania ešte človek unesie. Kde je hranica súdnosti a kam mizne zdravý úsudok?

Spomínam si na zdanlivo kľudné ráno, kedy som pri príjemne hrejivom vychádzajúcom slnku cestovala do školy.

Občas sa nám dejú veci, ktoré nás dokážu zaraziť, či dokonca pobúriť, hodnotiac ich vo svojom spektre vedomia. No občas sa pri nich zastavíme a zrazu pochopíme niečo, čo sme predtým nevideli.

Deň čo deň, minútu čo minútu mi do duše, uší vstupujú rôzne zvuky. Od slov, ruchov, rachotu strojov, až po zvuky zveri. Neustále čomusi načúvam.

Noc pred odletom z Indie, som mala zvláštny sen. Snívalo sa mi, že som zaspala a zmeškala let. Bola som veľmi nešťastná, plakala som a vystresovane i zmätene som sa pokúšala nájsť náhradné riešenie.

Nikdy nezabudnem, ako mi do hlavy vletela veta, že som altruista. V prvom momente som si len rýchlo evokovala, čo všetko môže tento výraz obsahovať, no príval slov, ktoré na mňa dopadali ako studený jarný dážď, ma len utvrdzoval.

Neviem čím to je. Zdanlivo by sa dalo povedať, že nevšímavosť, no posúďte sami. Nepatrím k tým, čo by sa málo pozerali okolo seba a nariek tomu sú veci, ktoré asi nechcem vidieť.