Kilo šarišských zrelých sliviek od babičky na trhu. Nič viac.
Zatiaľ čo hladný tretí svet pestuje obilie pre naše prasce, Konzum stále šaškuje v kabáte chudoby
Smrkajúc sleduje na novom LCD televízore [made in China] africké deti, ktoré mu šijú na nohy novú jarnú kolekciu. Pojedá pri tom taliansku pizzu XXL, zapíja ju vychladeným francúzskym vínom. Večer si dopraje horúci kúpeľ, pričuchne k vôni Beckhama a Celine Dion, zaľahne na zdravotný matrac a plný výčitiek kričí do nebies:
„Živorím, nevládzem, daj mi VIAC!"
Opona padá. Nik netlieska.
A klauni naďalej hrajú svoju vlastnú ilúziu. Oni sú predsa obete.
Mám rada slivky.
Neplytvajú surovinovými a energetickými zdrojmi, neznehodnotila ich pečať umelej výroby, nepáchnu krvopotením lacnej pracovnej sily a utrpením zvierat.
Nie je v nich SMRŤ, je v nich LÁSKA.
Vyrobil ich pre nás Stvoriteľ s pomocou zeme, vody, vzduchu a slnka.
Máme na výber. Môžme (sa) meniť.
