Moskovské metro vraj prepraví denne približne 5 miliónov ľudí. Neviem, nakoľko je toto číslo presné, ale moje osobné skúsenosti vravia, že to nebude ďaleko od pravdy. Podzemie Moskvy je prevŕtané desiatimi líniami, ktoré majú v priemere dvadsať staníc. Súpravy jazdia v špičke s periodicitou 1 - 3 minúty a neustále sú preplnené. Vojsť do priestorov metra je niečo ako vrhnúť sa do vĺn divokej Amazonky. Dav ľudí ponáhľajúcich sa do roboty či z roboty vás strhne so sebou a unáša vás ako hurikán kus kartónu. Cesty späť už niet.
Takto to funguje ak je všetko vporiadku. Nedávno som sa na vlastné oči presvedčil, čo spôsobí výpadok časti niektorej z línií. Dav ľudí nemal konca kraja a cítil som sa ako na koncerte Anastacie na petržalskom štadióne. Nechcem si predstaviť, čo by nastalo v prípade požiaru či teroristického útoku...
Nemenej zaujímavé je cestovanie autom. Okolo Moskvy sú vystavané dva diaľničné okruhy, ktoré naprieč pretínajú radiály. Teoreticky vám teda stačí dostať sa na okruh a frčíte. Prakticky vám to nič nepomôže aj keď má každý smer 5 jazdných pruhov. Dopraviť sa z bodu A na severe do bodu B na juhu je väčšinou záležitosť dvoch hodín a viac. Výhodou ale je, že ako moskovský nešofér som sa zatiaľ v aute vždy dobre vyspal.
Na Slovensku je dobrým zvykom od 15. októbra do 15. marca mať rozsvietené svetlá po celý deň. V Moskve podobnú vyhlášku s najväčšou pravdepodobnosťou nemajú. Väčšinou môžete byť radi, ak autá svietia aspoň v noci. Veď načo? Lampy predsa stačia, nie?
Za zmienku stojí azda aj to, že sneh sa v Moskve neodhŕňa, ale odváža a cesty sa zametajú. Na sídlisku, kde bývam, som dokonca zazrel čatu, ktorá železnými tyčami rozbíjala ľad na ceste a odvážala ho preč. Ako nápad to nie je zlé, lebo jarné oteplenie by okamžite premenilo Moskvu na Benátky.
Doprava v Moskve: zápchy, zápchy, zápchy
Pätnásť miliónov obyvateľov v kruhu s priemerom asi sto kilometrov, to dá zabrať. Tým skôr, že máloktorý Moskovčan pociťuje potrebu celý deň sedieť doma a nevyužiť možnosti mestskej hromadnej dopravy či auta.