Michal Feik
Južné Tirolsko: Inšpirácia v turizme aj v doprave
Porovnávať Južné Tirolsko s Bratislavským krajom je možno šialené, ale prečo nie? Aj tento región sa kedysi boril so skromným turizmom a všadeprítomným automobilizmom.
Propagujem zdravý životný štýl od ekologickej dopravy až po zdravé potraviny. Chodím po svete s otvorenými očami, hľadám inšpirácie a snažím sa ich pretaviť do bežného života aj u nás. Venujem sa najmä komunikácii s médiami a marketingu. Zoznam autorových rubrík: Zdravé potraviny, Kultúra, Cyklodoprava, Životné prostredie, Doprava, Názory, Cestovanie, Samospráva, Spoločnosť
Porovnávať Južné Tirolsko s Bratislavským krajom je možno šialené, ale prečo nie? Aj tento región sa kedysi boril so skromným turizmom a všadeprítomným automobilizmom.
Na Špitálskej a Štúrovej ulici sa v uplynulých týždňoch začala realizácia ďalšieho cyklistického projektu v hlavnom meste. Cyklotrasa obsahuje niekoľko prvkov, ktoré sú na Slovensku úplnou novinkou. Najviac otázok vyvolalo vodorovné dopravné značenie, ktoré sa nazýva cyklopiktogram. Čo z takéhoto značenia vyplýva pre cyklistov a čo pre vodičov?
Vyznačenie vyhradených BUS pruhov v Bratislave spôsobilo obrovskú vlnu nevôle zo strany automobilistov. Pochopiteľne, zníženie priepustnosti komunikácie spôsobilo autám dlhšie čakanie v zápche. Na druhej strane (a o tom málokto hovorí) dvom tretinám cestujúcich sa doba jazdy skrátila o tretinu. Keďže tí sa neozvú, vzniká mylný dojem, že BUS pruhy spôsobili dopravný kolaps.
Od pondelka je na Štefánikovej ulici v Bratislave vyznačený vyhradený pruh pre MHD. Tento test, ktorý pripravil bratislavský magistrát v rámci Európskeho týždňa mobility, vzbudil veľké ohlasy. Napriek rôznym katastrofickým scenárom o kolabujúcej doprave a kilometrových zápchach sa nič také neudialo. Práve naopak, verejná doprava jazdí rýchlejšie a osobné autá neboli nijako výrazne obmedzené.
Na MHD sa nedá spoľahnúť, spoje neustále meškajú, vozidlá sú poruchové, interiér je zastaraný, cena za prepravu vysoká. Aj vy by ste cestovali mestskou dopravou ak by v Bratislave existovalo metro, jazdili by voňavé električky a v nich sexy revízorky?
Sedem tridsať ráno, Pekná cesta, Krasňany, Bratislava. Štartujem môjho štvorkolesového miláčika a ide sa do práce! Dočerta?!... Zase mi niekto oškrel blatník? Nevadí, aj tak už je celý doškriabaný. Tí darební susedia tuším vôbec nevedia parkovať. Výborne, zápcha až po Kadnárovu ulicu. Nechápem prečo všetci tí šoféri musia chodiť akurát o takejto hodine. To nemôžu ísť skôr? Alebo neskôr? Zrovna keď sa ponáhľam...
Novootvorená cyklotrasa na Viedenskej ceste v Bratislave je istým spôsobom zlomová. A to najmä preto, že namiesto zložitých, zdĺhavých a nákladných riešení sa podarilo presadiť to najjednoduchšie a najlacnejšie riešenie. Paradoxne, najťažšie bolo toto riešenie presadiť.
Komisia mesta pre cyklistickú dopravu schválila na tento rok prioritné úseky. Patrí medzi ne dokončenie rozpracovaných projektov, ako aj úplné nové trasy. Mesto Bratislava pripravuje revitalizáciu niektorých frekventovaných existujúcich úsekov, vyznačenie cyklopruhov a cyklopiktokoridorov na cestných komunikáciách ako aj vybudovanie niekoľkých nových cestičiek pre cyklistov.
Zvýšenie rýchlosti na 160 km/h na niektorých úsekoch diaľnice je nezmysel. Čas neušetrí parkticky žiadny, zato však závratným spôsobom stúpa nebezpečenstvo.
Slovenská diaľničná sieť je vďaka novootvoreným úsekom postupne dlhšia, ale aj širšia o niekoľko kilometrov. V uplynulých mesiacoch pribudlo viacero pomerne dôležitých úsekov a ďalšie sa chystajú. Napriek tomu dopravná infraštruktúra na Slovensku zostáva neucelená a nediverzifikovaná. Vláda takmer výlučne preferuje budovanie cestnej siete, kým rozvoj železničnej dopravy, ktorá je efektívnejšia, lacnejšia aj ekologickejšia, výrazne zaostáva.
O potenciáli Slovenska v oblasti cestovného ruchu sa toho veľa popísalo, ale málo spravilo. Naša krajina akoby stále nenašla odvahu pochopiť, že nie automobily, ale krásna príroda sú našou najväčšou devízou.
Hovorí sa, že pár kilometrov za Moskvou končí vyspelé Rusko. Desaťprúdová diaľnica sa za mestom zmení na rozbombardovanú štvorpúrodvku (z čias druhej svetovej vojny?) a množstvo áut sa redukuje na pár zablúdilcov.
V Moskve akoby zastal čas. Ulice dýchajú názvami starých čias, ľudia žijú stále v návratoch do minulosti. Budovy zdobia päťcípé hviezdy, kladivá a kosáky. Ľudia akoby boli ponorení do svojho minulého života.
V Rusku sa nič nezmenilo. Chodníky sú naďalej preplnené ľudmi ponáhľajúcich sa do práce, ulice sú špinavé od čierneho snehu a v podchodoch môžete stále kúpiť hudbu a filmy. Len babička, čo predávala hríby, presunula svoje stanovisko zo železničnej stanice do podchodu metra.
Niektoré dobré zvyky, ktoré platia u nás, vám v Moskve nemusia zaručiť bezpečnosť ani pohodlný pobyt.
Už aj do Moskvy dorazila západná vlna. Prenikajú sem obchodné reťazce aj výrobky. Napriek, tomu však nemám pocit, že by západný štýl Moskvu pohltil. Skôr spestril.
Pätnásť miliónov obyvateľov v kruhu s priemerom asi sto kilometrov, to dá zabrať. Tým skôr, že máloktorý Moskovčan pociťuje potrebu celý deň sedieť doma a nevyužiť možnosti mestskej hromadnej dopravy či auta.
Málokde som sa doteraz stretol s takým širokým výberom CD a DVD nosičov ako tu v Moskve. Ceny sa pritom pohybujú na takej úrovni, že sa vám pomaly neoplatí piesne sťahovať ani z internetu.
Ak by ste si mysleli, že v ruskej metropole stále používajú telegraf, ste na veľkom omyle. Hovory za jeden rubeľ a internet na počkanie. To sú moje skúseností s informačnými a komunikačnými technológiami v Rusku.
Čo vám prvé napadne ak vyslovíte názov krajiny Španielsko? Býčie zápasy? Horúca španielska krv? Španielska dedina? Španielske letoviská? Áno, dnes po návrate z tejto krajiny, môžem potvrdiť, že toto sú atribúty zeme, ktorej domáci hovoria Espaa. A keby len to! Nuž a o tom chcem práve písať. O tom, ako to vyzerá, keď Slovák navštívi Španielsko.