Piráti za volantom

Hovorí sa, že alkohol rúca zábrany a vynáša na povrch vlastnosti ľudí, ktoré za normálnych okolností ostávajú ukryté. Som presvedčený o tom, že to isté sa deje aj s mnohými ľuďmi, ktorí si sadajú za volant. Zo zakomplexovaného úradníka, nedoceneného pracanta, nenápadného šedého myšiaka či nevybúreného tínedžera sa za volantom stáva Mr. Hyde, kým doktor Jekyll ostal stáť niekde na parkovisku. Karoséria auta je maska, ochranný štít. Pomáha vám stať niekým iným. A tak to potom častokrát vyzerá aj na cestách. Nadobúdam vážne podozrenie, že niektorí šoféri si zdravý rozum a logiku nechávajú doma a naplno nechávajú prejaviť agresivitu, bezohľadnosť a nadradenosť.

Šialene nebezpečný odstup

Bez ohľadu na to, aké máte auto, či ste minister, workoholik alebo Rasťo Žitný, fyzikálne zákony platia bez výnimky. Všetko sa odvíja najmä od hybnosti, teda fyzikálnej veličiny, ktorá je závislá od rýchlosti a hmotnosti telesa (áno, platí to aj pre šoférov, ktorí si auto mýlia so stíhačkou). Čím má auto vyššiu rýchlosť, tým je väčšia aj jeho hybnosť a o to väčšiu energiu musíte vynaložiť na to, aby ste auto zastavili. Brzdná dráha vozidla idúceho rýchlosťou 100 km/h je v priemere 40 metrov. Málokto si uvedomuje, že v rýchlosti 130 km/h prejdete za jednu jedinú sekundu 36 metrov! Aký odstup si zachovávajú cestní piráti? Dva alebo tri metre? Na to, aby ste stihli zareagovať čo i len na minimálnu zmenu rýchlosti auta idúceho pred vami a zabrzdiť, by ste museli mať namiesto mozgu procesor a namiesto bŕzd turbodúchadlo z lietadla so spätným chodom.

Obzvlášť ma fascinuje jazdenie šoférov na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou. V ľavom pruhu sú na seba natlačené autá ako pasažieri v moskovskom metre, mysliac si ako veľa času takto ušetria. Pri rýchlosti 80 km/h by mal byť bezpečný odstup minimálne 20 metrov. O tom, aká je realita, svedčia pravidelné reťazové nehody pri Senci.

Psychopati za volantom

Agresivita na Slovensku rastie nielen na uliciach a v školách, ale v čoraz väčšej miere aj na cestách. Kým rýchla jazda sa dá pochopiť pokiaľ vodič jazdí bezpečne, absolútne netolerovateľné sú ale prejavy duševných porúch u vodičov. Prejavujú sa zvýšenou nervozitou, bezohľadnosťou a najmä vyblikovaním aj napriek tomu, že auto pred nimi ide maximálnou povolenou rýchlosťou. Zbožňujem, keď sa pri predbiehaní v stotridsiatke nachádzam v ľavom pruhu a zozadu mi niekto dýcha na krk. Keďže nemám vrtuľník a neviem sa vzniesť, ostávam v ľavom pruhu a snažím sa pokojne dokončiť predbiehanie. To už šofér za mnou bliká diaľkovými svetlami a ak sa nebodaj medzi mnou a autom v ľavom pruhu nachádza viac ako polmetrová štrbina, predbieha ma sprava.

Pokiaľ sa dá, psychopatov púšťam pred seba. Nie vždy je to však ide. A tak sa niekedy sa urazená šoférska ješitnosť prejavuje vo svojich extrémnych polohách. Už sa mi niekoľkokrát stalo, že po tom, ako som niekoho nepustil pred seba (čo na tom, že aj za cenu ohrozenia svojho života), šofér sa mi snažil pomstiť tým, že sa ma začal vytláčať z cesty. Naposledy sa mi to stalo minulý piatok na diaľnici pri Trenčíne, keď ma šofér Audi Q7 vybrzdil na 50 km/h a takmer ma vytlačil mimo vozovky. Keď som sa ho snažil obísť, stiahol okienko a začal na mňa niečo kričať. Súdiac podľa výrazu tváre išlo o intelektuála (určite s minimálne Harvardom), ktorý si na svoje auto zarobil tvrdou duševnou prácou. Nebyť toho, že sa snažím zachrániť svoj život a tak som si nevšimol jeho ŠPZ, má na krku žalobu za všeobecné ohrozovanie. I keď pochybujem, že by som uspel. Je predsa jednoduchšie udeľovať pokuty za nezapnuté bezpečnostné pásy v obci alebo za nezasvietené svetlá.

Ešteže existujú aj prípady, ktoré cestných žralokov vyvažujú z opačného konca. To sú tí šoféri, ktorí na starej škodovke, kamióne alebo preťaženej Avii v poslednej chvíli vtrhnú do rýchleho jazdného pruhu tesne pred vami.

Rýchlejšie v cieli?

Logika v jazdení nepozná hranice. A tak šoféri riskujú predbiehanie v neprehľadných zákrutách či na preplnených dvojprúdových cestách prvej triedy. Čo na tom, že pred nimi sa nachádza kolóna ďalších dvadsiatich vozidiel. Oni totiž prídu do cieľa o pol minúty skôr!

A vôbec. Mám pocit, že šoféri na Slovensku nepoznajú nielen fyzikálne zákony, ale ani elementárnu matematiku. Zoberme si jednoduchý príklad: Cestujete z Piešťan do Trenčína po diaľnici, čo je 40 km. Ak idete rýchlosťou 130 km/h, prejdete túto vzdialenosť za 18 minút. Ak pritlačíte plyn na podlahu a budete letieť 170 km/h, bude vám to trvať 14 minút. Štvorminútový rozdiel vám ledva vystačí na jednu cigaretu. Na bežných cestách v kolónach a pri prejazdoch obcami neušetríte prakticky nič. Kúzlo rýchleho jazdenia totiž spočíva nie v rýchlosti, ale v plynulosti jazdy. Dôjsť do cieľa môžete výrazne rýchlejšie len vtedy ak idete namiesto po prepchatej dvoprúdovke po relatívne prázdnej rýchlostnej komunikácii alebo diaľnici. Šialenou jazdou zbytočne ohrozujete seba a ostatných, nehovoriac o dramaticky stúpajúcej spotrebe paliva.

Som za tvrdšie postihy dravcov na cestách, nemyslím si ale, že vysoké pokuty niečo vyriešia. Skôr sa prikláňam k alternatívnym trestom – verejnoprospešným prácam alebo umývaním mŕtvol po automobilových nehodách. Hoci, keď už je najhoršie, zaúraduje virtuálny boh automobilizmu. Jeden známy mi minule rozprával ako stopol istého dravca na Audi. Absolvoval s ním šialenú jazdu po diaľnici zo Žiliny až po Triblavinu, kde mu došla nafta a tak musel asi trištvrte hodinu čakať na pomoc. Dovtedy nervózne obiehal okolo auta a kopal do pneumatík. Žeby mal boh predsalen zmysel pre humor?