Rusko za Moskvou: O konci vyspelého sveta

Keď sme sa jedného z Rusov pýtali, či do Tuly (200 km južne od Moskvy) vedie magistrála, zasmiali sa. "Da, éto, magistrala" a rukou naznačil húsenkovú dráhu. Ono to asi svojho času bola diaľnica. Je to síce cesta, ktorá vedie mimo miest, ale ísť tadiaľ viac ako 90-kilometrovou rýchlosťou znamená zlomenú nápravu, prevrátené auto alebo v tom lepšom prípade vybité zuby. Zvodidlá sú z úsporných dôvodov namontované len na mostoch, na ktorých som mal občas pocit, že sa prepadneme do údolia. Každých 20 alebo 30 kilometrov nás čakali obmedzenia rýchlosti na päťdesiatku, závory a pri nich policajné hliadky. Premkol ma pocit akoby sme smerovali do zakázaného územia.

Prvé, čo nás v Tule šokovalo, bolo nemilé poznanie, že telefonáty sú tu oproti Moskve výrazne drahšie. Operátor Megafon nie je to isté v Moskve a v Tule. To, že ide o vnútroštátny roaming, sme sa dozvedeli až po tom, ako sa naše kredity začalo veľmi nepríjemne zmenšovať a hovory nám pre nedostatočný obnos rušilo v polovici. Platíte dokonca aj za prichádzajúce hovory. Minúta hovoru do Moskvy vychádza podľa našich prepočtov na 10 až 20 rubľov, hovor na Slovensko dokonca stovku!

Ubytovali sme sa v hoteli Moskva, ktorý svoje hviezdne časy zažil zrejme koncom sedemdesiatych rokov. Izby sú síce čisté, ale výťahy a zariadenie v nás vyvolali úsmevy. Výhodou bolo, že hotel sa nachádza rovno oproti železičnej stanici, kde sme hneď otestovali miestnu reštauráciu. Za budovu by ste pri pohľade zvonku nedali ani deravý groš, zato vnútri nás milo prekvapili vysoké stĺpy a zdobené stropy. To sme ešte nevedeli, že staničná reštaurácia je asi najkrajšia budova v meste.

Tula má podľa našich informácií od 400 do 600 tisíc obyvateľov. Lesk Moskvy (i keď o tom by sa tieť dalo polemizovať) jej však chýba úplne. Ulice sú rozbité a špinavé, roztopený sneh nemá kam odtekať, všade staré autá a staré domy. Kde-tu nájdete novučký supermarket alebo obchodné centrum, ale inak nič. Historické centrum a s ním aj tulský kremeľ sa rozpadajú, jedine monumentálna socha Lenina pred Domom Sovietov pripomína zašlé časy.

Zvykli sme si, že v Moskve červená na semafóre neznamená nič. Hoci to pôvodne vyzeralo podobne aj tu, keď sme na Leningradskom prospekte prešli na červenú (spolu s ďalšími ľuďmi), nemilosrdne nás zastavila milícia a legitimovala. Nebyť nášho ruského kolegu, zrejme sa nevyhneme ani finančnej pokute.

Za 40 rubľov som si kúpil zbierku pohľadníc. Môj dojem, že v tomto veľkomeste nie je nič, to však len umocnilo. Uznajte sami: Dom Sovietov, socha Tolstého, socha Petra prvého, monument Rudneva, tulský kremeľ, pamätník sovietsko-československého priateľstva, hotel Moskva a železničná stanica. Obávam sa, že ani taká partia dobrodruhov ako turistická kancelária Bubo Tour o toto miesto nezakopne.

Aby som bol objektívny, jedlo tu majú ale vynikajúce. Vyskúšali sme niekoľko polievok, šalátov aj hlavných chodov a príjemne nás to prekvapilo. Zapekaný rezeň so syrom, kurací šalát s hríbami, strúhaným syrom a majonézou a chuťovkou číslo jedna bola polievka Seljanka. Omámení úspechom z prvého dňa sme sa rozhodli stráviť posledný večer na tom istom mieste ako deň predtým. Repríza sa nekonala. Pivo, čaj a kávu nám doniesli až po urgencii, objednanú vodku vôbec a mäso sme nakoniec zjedli samotné bez hranoliek. O to väčšie však bolo naše prekvapenie, keď sa všetky objednané, ale nedonesené chody suverénne objavili na účte. A to si ešte vypýtali 5 percentný príplatok za obsluhu. Doteraz neviem, či úsmevy čašníčky v skutočnosti neznamenali škodoradostný pohľad: Ale sme vás dobehli! Keď nad tým tak rozmýšľam, aj účet za večeru deň predtým sa mi zdá zrazu akýsi vysoký...

Urobiť si obraz o Rusku na základe dojmov z Moskvy je zrejme rovnako skresľujúce ako na základe návštevy Bratislavy súdiť o Slovensku. A to sme ešte neboli na vidieku. Na rusko-ukrajinsko-bieloruskom pohraničí sa vraj dá v priemere zarobiť 2 až 4 tisíc rubľov... Počul som, že v Rusku sú tri mestá, ktoré stoja za pozretie: Moskva, Sankt Peterburg a Jekaterinburg. Nikdy som si nemyslel, že po piatich dňoch strávených v Tule sa budem s takou obrovskou radosťou vracať naspať do Moskvy.