Hlavné mesto so srdcom stredného Slovenska spája rýchlostná komunikácia R1, ktorej posledný úsek pri Nitre dokončil štát v roku 2012 prostredníctvom PPP projektu. Autom sa tak dá táto vzdialenosť prejsť približne za dve hodiny. Naproti tomu cesta vlakom trvá výrazne dlhšie. Expresom tri hodiny, bežným rýchlikom tri a pol hodiny. Podstatná časť železničnej trate vedie kľukatými údoliami popri rieke Hron, kde je v mnohých maximálna povolená rýchlosť 50 km/h. Napriek tomu štát modernizovať železnicu modernizovať na vyššiu rýchlosť neplánuje. Jedinou chystanou zmenou je, že štát otvorí trať pre viacerých dopravcov. To môže priniesť síce lepšie služby pre cestujúcich (vďaka za ne!), rýchlosť však nie.
Dôvody takéhoto rozhodnutia sú podľa ministerstva dopravy viaceré: „Parametre koľajníc do Banskej Bystrice vyhovujú nielen osobnej, ale i nákladnej železničnej doprave. Všetky dnešné opravy koľajníc na linke medzi Bratislavou a Banskou Bystricou sú súčasťou len bežnej údržby, ktorej cieľom je udržať pôvodné konštrukčné parametre trate. Dôvodom sú aj chýbajúce peniaze.“ Kto sa kedykoľvek viezol francúzskym vlakom TGV, nemeckým ICE alebo talianskym Frecciarossa, vie, že parametre slovenských koľajníc nevyhovujú modernej dobe ani náhodou. Ktorýkoľvek z vyššie menovaných rýchlovlakov by túto vzdialenosť prekonal povedzme aj v náročnejších geologických podmienkach za hodinu a pol.
Železničná trať z Bratislavy do Bystrice je dvojkoľajná len na približne polovici dĺžky. Rýchlosť 140 km/h je konštrukčne možná len v niektorých úsekoch medzi Bratislavou a Palárikovom. Naproti tomu až na osemnástich úsekoch ide vlak päťdesiatkou. Ako cez dedinu. O to zarážajúcejšie je, že modernizácia trate nepatrí medzi priority štátu. Za takýchto okolností môže ekologickejšia železničná doprava (nielen osobná) len sotva konkurovať cestnej. Nemožno sa potom čudovať, že ľudia uprednostňujú autá a nákladní dopravcovia kamióny. Následkom toho stúpa intenzita cestnej dopravy, počet nehôd aj znečistenie ovzdušia. O (dis)komforte cestovania a strácaní času v zápche nehovoriac.
Slovensko sústreďuje v poslednej dobe takmer všetku pozornosť na budovanie diaľnic a rýchlostných ciest. Vo výstavbe je viac ako 130 kilometrov. Naproti tomu modernizácia železničných koridorov postupuje doslova slimačím tempom. Na rýchlosť 160 km/h je zrekonštruovaná len trať zo stanice Bratislava-Rača do Zlatoviec pri Trenčíne (cca 100 km) a niektoré úseky v smere na Púchov. To je výsledok práce od roku 2006. Takýmto tempom bude zmodernizovaná trať do Košíc až v roku 2035! Ešte väčšou hanbou je, že dobré železničné spojenie nemá napríklad ani Nitra, Prievidza, Lučenec, Rožňava či Humenné.
Obrovský nárast počtu automobilov na Slovensku v posledných dvoch desaťročiach je slepou uličkou. A to z hľadiska ekologického a hospodárskeho, ale aj z hľadiska dostupnosti a komfortu pre bežných ľudí. To pochopili už takmer všetky krajiny západnej Európy, ale aj Číny či Japonska. Cestovanie vlakom vo viacerých z nich konkuruje rýchlosťou, dostupnosťou a komfortom dokonca aj leteckej doprave. U nás tak maximálne konskému povozu.
