Betónové Slovensko

V poslednej dobe nadobúdam pocit, žeinvestori dokážu zastavať pomaly každý meter štvorcový. Napríklad, ešte predpár rokmi by som sa stavil, že v Bratislave medzi Panenskou ulicoua Hodžovým námestím už nie je možné postaviť ani stánoks občerstvením nieto ešte niekoľkoposchodovú budovu. Dnes je ale realitainá. Prejsť ulicami v Starom meste býva často nemožné, pretože vás blokujeniekoľko domiešavačov, ktoré vozia stavebný materiál pre dve alebo tri stavby,ktoré sa nachádzajú v úsekoch vzdialených od seba približne sto metrov.

Pritom ale postrádam akúkoľvek logikutlačiť sídlo firmy do centra mesta. Ich majitelia musia denno-denne zabíjaťdesiatky minút v zápche na úzkych jednosmerných uliciach, aby sa dostalido svojej kancelárie a obchodní partneri zúfalo strácajú čas (a ajpeniaze) hľadaním miest na parkovanie. (Nerobím si ilúzie, že by ktokoľvekz nich cestoval hromadnou dopravou). Cestovanie a obchodné stretnutiav rôznych kútoch Slovenska (či sveta) nevyhnutne patria ku každodennejpráci riaditeľov a obchodných manažérov firiem a tak sa stratyspôsobené neefektívnou dopravou šplhajú do tisícov korún. Nehovoriaco tom, že nové administratívne budovy a bytové domy so sebou nevyhnutneprinášajú aj nové svetelné križovatky a s tým aj pomalšiu a komplikovanejšiudopravu. Kto zrekonštruuje rozbité cesty, po ktorých stavebné vozidlá prevážajústovky ton materiálu? Zisk z predaja nehnuteľností ide do súkromnýchvreciek, opravu ciest má ale hradiť mesto?

Na Slovensku sa v poslednom obdobírozšíril zvyk ignorovať akékoľvek zásady a pravidlá pri výstavbe. Získaťstavebné povolenie je zdĺhavé a byrokratické a tak to investoririešia výstavbou načierno. Ani sa nemožno čudovať, platný stavebný zákonumožňuje zmenu stavby pred dokončením a tak sa už pomaly stáva pravidlom,že z pôvodne šesťposchodovej budovy je zrazu dvanásťposchodová. Každému jejasné, že s touto zmenou musia investori rátať už od začiatku. Jednak musíbyť tomu prispôsobená hĺbka základov ako aj predpokladaná výška nájomného čicena bytov. Len pri zbežných výpočtoch nám vyjde, že s polovičným počtompodlaží by musel byť investor kúzelník, aby na stavbe neprerobil.

Vyrúbané stromy už nikto nevrátia pokuty sú bezvýznamné

Ešte o niečo agresívnejšie sadeveloperi správajú k životnému prostrediu či historickým pamiatkam.Minulý týždeň takto padol park v Bratislave na Belopotockého ulici,predtým to bola historická budova bývalého Kabla či stromy na nábreží Dunaja pri PKO kvôli výstavbe River Parku .Všetko bez povolenia. Príroda dostáva zabrať napríklad aj na Donovaloch kde akohuby po daždi rastú apartmánové domy a v blízkej budúcnosti sa môžemezačať pripravovať aj na rozmach výstavby veterných elektrární. Tie sú síce dobrý alternatívny zdroj energie, ak ale na Slovenskunezvíťazí zdravý rozum a nie sila peňazí, môžeme rátať s tým, žeobrovské veterné vrtule sa budú krútiť aj v národných parkoch.

Vyrúbané stromy, zlikvidované parkya zabetónované trávniky mestu už nikto nevráti. Zákon pritom hovorí, že je„potrebné zabezpečiť primeranú náhradnú výsadbu do výšky spoločenskej hodnoty“.Súhlasy na výrub vydávajú jednotlivé mestské časti, náhradnú výsadbu ukladajúvo výške spoločenskej hodnoty. (Na ilustráciu, topoľ s obvodom kmeňa 159 cm avýškou 10 až 15 metrov je zo zákona hodný 1 162 eur.) Pritom investorinajčastejšie radšej zaplatia akoby mali vysádzať nové stromy. A tak sa zeleň čoraz viac vytráca.

Čierne stavby sa nebúrajú, ale legalizujú

Ak chceme, aby na Slovensku neprestaliexistovať parky, trávniky či prírodné rezervácie, je najvyšší čas začať niečorobiť. Ako ale túto situáciu riešiť? Zbúraním? Zásahom polície? Mlčaním?

Predovšetkým sa musia začať rešpektovaťpravidlá a uplatňovať oveľa tvrdšie postihy voči arogantným investorom.Nemôže sa stať, že sa budú vo veľkom legalizovať stavby na čiernoa zdvojnásobovať počty poschodí. Každé mesto má svoj vzhľad, svoju tvára ak nechceme, aby o ňu prišlo, je k výstavbe potrebnépristupovať naozaj citlivo a premyslene. Myslím, že ak by raz stavebný úradnariadil odstránenie čiernej stavby, investori by boli nútení zmeniť svojesprávanie. Na takéto rozhodnutie je však potrebná odvaha a schopnosťnenechať sa uplatiť. Obávam sa ale, že takúto odvahu na Slovensku nikto nenájde(Ak aj, úradník by sa takýmto rozhodnutím nechal dobrovoľne „popraviť“). Zatiaľsom nepočul o tom, že by musel investor nejakú stavbu zbúrať. Úrad totižmôže nariadiť odstránenie takejto stavby len v prípade, že sa preukáže rozpor sverejným záujmom. A čo je to verejný záujem je veľmi diskutabilné.

Tvrdé postihy ale nie sú riešenie. Tie musípredchádzať efektívne a nebyrokratické územné a stavebné konanie tam,kde to nemá zmysel predlžovať (rodinné domy do 150 m², malé rekonštrukciea pod). Podľa medzinárodne porovnateľnej štúdie Doing Business 2008 Svetovejbanky trvá na Slovensku proces od predloženia dokladov po prvý výkopv priemere 287 dní. Stavebník pri vybavovaní súhlasných stanovísk bežneobehne aj štyridsať úradov. A to i dvakrát. Od stavebného úradu, hygienika,hasičského zboru, cez inšpektorát práce, úrad životného prostredia až posprávcov inžinierskych sietí.

Predovšetkým by mal zvíťaziť v našejkrajine zdravý rozum, koncepcia a logika. Business centrá by sa mali začaťstavať na okrajoch miest s dobrým napojením na diaľnicu alebo rýchlostnúcestu. Inak to bude vyzerať ako pri Business Centre Apollo v Bratislave,kde kvôli nedostatku miest musia šoféri parkovať na tráve. Vidieť manažérav obleku vystupujúceho v daždi z auta priamo do blata asinajlepšie vystihuje logiku rozmýšľania investorov (ale aj poslancov mestskéhozastupiteľstva, ktorí o tom rozhodujú). Už sa neviem dočkať majstrovstiev sveta v ľadovom hokejina štadióne Ondreja Nepelu. Ak sú dnes zápchy na Trnavskej a Rožňavskejulici bežnou súčasťou každodenného pracovného života, čo to spraví ak sa budechcieť na zápas dostať desaťtisíc divákov? To nebude kolaps dopravy, tamdoprava jednoducho prestane existovať. Akú logiku má toto rozhodnutiebratislavského magistrátu? Nech ma niekto presvedčí o tom, že tam zohraloúlohu niečo iné ako peniaze.

Premyslenosť a koncepcia rovnakochýbajú aj v centrách turistického ruchu. V Tatrách, na Kysuciach či naOrave síce pribúdajú apartmány, penzióny a hotely, mali by však ísť rukav ruke s budovaním služieb a s rešpektom voči prírode. A tosi musia uvedomiť aj investori. Darmo budeme mať moderné administratívnebudovy, luxusné hotely a romantické apartmány, ak to bude na úkorživotného prostredia a nebudú tam viesť cesty s dostatočnoukapacitou. Súčasná vláda často rada hovorí o národnej hrdosti, tá sa všaknemá prejavovať zapaľovaním vatier, ale tým, že si uvedomíme hodnotu našejkrajiny a nebudeme ju predávať pod cenu.

Propijeme naší babce domek celý
domek celý domek celý
nechame ji jenom lavku pod prdelí
ještě dnes ještě dnes ještě dnes

JaromírNohavica