Štyritisícsedemstotri (4703). Presne toľkoto fotografií som vyhotovil svojim telefónom počas tohto roku. Zrejme by som sa nad týmto počtom ani nezamýšľal, keby mi mobil posledné týždne nehlásil, že už nieto kam ukladať ďalšie dáta. Najprv som sa rozhodol mazať tie najmenej podarené. Nepomohlo. Potom veľké videá. Tiež nepomohlo. A tak som nakoniec pripojil telefón k počítaču a stiahol úplne všetky. Bezmála 60 gigabajtov.
Môj prvý fotoaparát mi venoval otec začiatkom 90-tych rokoch. Bol to čistý manuál. Človek si musel nielen sám zaostriť, ale aj nastaviť clonu a dĺžku expozície. Považujem to za veľmi užitočnú školu fotografovania. Pretože dnes to spraví väčšina elektronických zariadení za vás. Či už je to smartfón alebo zrkadlovka. Len máloktorí fotografi používajú manuálny alebo poloautomatický režim. Avšak bez znalosti pravidiel fotografovania sú zábery také… priemerné.
Všetci sa tešíme, že môžeme zhotoviť zábery kedykoľvek a kdekoľvek. Fotografom sa stal v podstate každý. Lenže kvalita je veľmi diskutabilná. Priznám sa, že z profesionálneho hľadiska mi to trošku vadí. Na to, aby človek vedel urobiť ozaj dobrý záber, to chce rozumieť perspektíve, hĺbke ostrosti, zlatému rezu či frekvenciám svetelného spektra. A tak vznikajú miliardy fotografií mizernej kvality. A ďalšie stovky miliónov rovnakých fotografií z toho istého miesta. Fakt by ma zaujímalo, koľko záberov Eiffelovky bolo vo svete zhotovených.
Kedysi sme fotili na kinofilm, ktorý mal 36 obrázkov. Veľmi sme museli premýšľať nad každým záberom. Dnes fotíme veľa a často. Snímače fotoaparátov majú rozlíšenie v desiatkach megapixelov a jedna fotka zaberie aj 10 megabajtov. To by sa v minulosti nevošlo ani na jednu jedinú disketu. Je to dobre alebo zle?
Len pre zaujímavosť. Na sociálnu sieť Facebook nahrali používatelia dosiaľ 250 miliárd fotografií. Každý deň pribudne až 350 miliónov nových fotografií! Je to obrovské množstvo. Pretože tie zábery treba niečím zhotoviť a niekam uložiť. A všetky tie diskové polia, pamäte, procesory, SD karty, displeje či obrazovky, vďaka ktorým to všetko funguje, treba vyrobiť. A v globálnom meradle to nesmierne zaťažuje našu planétu.
Myslím, že aj v prípade fotografovania platí pravidlo “menej je niekedy viac.” Pomohli by sme nielen kvalite, ale aj planéte Zem.
