Magda Vášáryová neprekročila tieň herečky

Pravica v Bratislave urobila v komunálnych voľbách hneď niekoľko chýb. Prvou bolo neustále a tvrdošijné odmietanie súčasného primátora Andreja Ďurkovského vyjadriť sa, či bude rešpektovať zásadu „Jeden mandát stačí.“ Druhou chybou bolo, že SDKÚ-DS svojou nomináciou Vášáryovej bez akejkoľvek diskusie prakticky ostatným stranám vnútila svoju kandidátku. Treťou chybou boli neustále špekulácie v médiách o tom, ako sa pravica neustále nevie dohodnúť na spoločnom postupe. Aj napriek tomu, že dohoda sa predsa len zrodila, absolútne znižuje jej dôveryhodnosť a uveriteľnosť.

Od oznámenia kandidatúry Vášáryovej uplynuli viac ako tri mesiace, počas ktorých mala obrovskú šancu pripraviť kvalitný program. Umelecké dielo, ktoré prezentovala 29. septembra ako svoj program, len potvrdzuje, že Magda Vášáryová by sa mala naďalej venovať kultúre a umeniu, nie komunálnej politike.

Volebný program (Zasnenie? Scenár? Úvaha?) začína štvorverším básnika Jána Šimonoviča a v umeleckom duchu pokračuje až po samý koniec. Bratislavu kandidátka označuje ako „mesto šumu dopravných tepien, detského smiechu a tónov klavírov, ktoré nesú vlny Dunaja.“ Okrem troch pokladov a troch povinností sa snažila pomenovať sedem konkrétnych problémov, ktoré podľa nej Bratislavu najviac trápia: PKO má pre ňu „symbolickú hodnotu“, mosty „zošívajú Bratislavu“, s metrom sme „premárnili dobu“ a megakasíno ako „hráčske dúpä“ odmieta. Okrem toho spomína námestia (čo s nimi chce spraviť, nevedno), centrálny park a štartovacie byty.

Vášáryová dáva sedem sľubov, za ktoré sa osobne zaručí. Akým spôsobom, s kým a za aké peniaze, to sa z jej volebného programu nedozvieme. Hlavným ťažiskom jej predvolebných sľubov sú poriadok, solidarita, spolupráca, dialóg a otvorenosť. Frázy, frázy, frázy. Jedinými ako-tak konkrétnymi návrhmi, s ktorými prichádza (a ktoré sú pre ňu vraj samozrejmosťou), je zverejňovanie zmlúv, príručka pre Bratislavčana, občianska kontrola či pozícia hlavného architekta (ale aj záhradníka).

Ešte katastrofálnejšie ako samotný program je verejná prezentácia znalostí kandidátky o meste. Vášáryová odmieta električku do Petržalky, pretože vraj „ukrižuje“ mestskú časť a Starý most má slúžiť autám aj chodcom. Zelenú dopravu si predstavuje tak, že bude na zástavkách viac kvetov a o rýchlej električke ešte v živote nepočula. Do debát o inteligentnej doprave sa radšej netreba ani púšťať.

Hercom a herečkám píšu väčšinou scenár iní. V prípade Magdy Vášáryovej ani trochu netreba pochybovať o tom, že volebný program si písala sama. To cítiť z každej vety. Dokonca si je taká istá sama sebou, že vyhlásila: „Ja sa nebudem nikoho pýtať a nech mi povie svoj názor. Predložím riešenia a poprosím Bratislavčanov, aby ich podporili.“ Vášáryovej nemožno v žiadnom prípade upierať jej herecké ani diplomatické kvality. Z jej doterajšej prezentácie znalostí komunálnej politiky je však už vopred jasné, že ak by sa aj stala primátorkou, mesto bude v skutočnosti riadiť niekto úplne iný.

Jedinou devízou kandidátky je fakt, že sa za ňu postavilo päť pravicových strán. To môže byť jediná nevýhoda nezávislého kandidáta, starostu Petržalky Milana Ftáčnika (ktorého podporuje Smer-SD). Všetko ostatné hrá v prospech Ftáčnika: od ohlásenia kandidatúry v apríli intenzívne prezentuje svoje návrhy, riešenia a postoje k problémom mesta, diskutuje s občanmi a na rozdiel od Vášáryovej volebný program pripravil spoločne s občanmi. Na základe ich pripomienok dokonca do neho zaradil tri zásadné body: participatívny rozpočet, detské jasle a zvýšenie podielu cyklistickej dopravy v meste.

Všetko už len závisí od toho, či dajú Bratislavčania hlas skúsenému komunálnemu politikovi (hoci aj ľavicovému) alebo zvolia radšej modrú kandidátku (nech už sú jej predpoklady a skúsenosti akékoľvek). Jedinou otázkou už teraz ostáva len to, prečo napriek zúfalo nízkym predpokladom SDKÚ-DS tak trvalo na tom, aby bola spoločnou pravicovou kandidátkou práve Vášáryová. Žeby práve preto?