Prikláňate sa na stranu Bieleho domu alebo Kremľa? Fandíte viac Čaputovej alebo Chmelárovi? Sú vám bližšie statusy Jaroslava Naďa alebo Ľuboša Blahu? Alebo ste sa v tom stratili a neveríte už nikomu? Ozaj, a čo si vlastne o tom všetkom myslí líderka víťazného hnutia OĽaNO Mária Šofranko?
Vojna sa už začala. V skutočnosti ale viac mediálna ako skutočná. Pritom pravda leží pokrčená kdesi v kúte a skoro nikoho už zaujíma. Lebo nie je nič jednoduchšie ako dramaticky oznámiť na tlačovej konferencii, že situácia je najhoršia od konca druhej svetovej vojny. Pritom realita je taká, že konflikt na Ukrajine trvá už bezmála osem rokov. Len my sme si ho až tak nevšímali.
Mediálny priestor je denno-denne doslova bombardovaný správami o spore medzi Ukrajinou a Ruskom. Útok Ruska na Ukrajinu je hotová vec! A do toho diskusia (alebo skôr prestrelka) o obrannej zmluve s USA. Vlastne ani neviem, ktorá z týchto dvoch tém tu bola skôr a či vôbec existuje medzi nimi korelácia. Určite sme však svedkami komunikačnej manipulácie. Z viacerých strán.
Na východe nič nového
V dobe informačného pretlaku je nesmierne ťažké sa zorientovať v tom, kde je vlastne pravda. A tak som sa v snahe dozvedieť viac, pustil do čítania a pozerania. Začal som českými servermi, pokračoval britskými, poľskými či americkými a skončil som na profile ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenskeho. Pustil som si všetky videá, ktoré v poslednej dobe natočil. Najprv ma prekvapilo, že vďaka mojej znalosti poľštiny a ruštiny vcelku dobre rozumiem ukrajinskému jazyku. Ešte viac ma však prekvapil obsah. A Zelenskeho sotva môžeme podozrievať z toho, že by fandil Putinovi.
Povedal toho veľa, ale skúsim to zhrnúť do jednej vety: „Myslite kriticky, logicky a pozitívne. Situácia na východe je pod kontrolou a nie je dôvod na paniku.“ Obavy západných štátov krotí prezident s pripomienkou, že ich krajina je vo vojne s Ruskom už skoro osem rokov. „Čo invázia neprebehla už v roku 2014? Objavila sa tá hrozba až teraz? Tieto riziká existujú už viac ako rok, ale nezvyšujú sa. Jediné, čo narastá, je mediálny humbug,“ odkázal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň občanom.
Ešte konkrétnejší bol tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov. Vyhlásil, že nateraz neexistujú dôvody pre tvrdenie, že Ruská federácia pripravuje ofenzívu proti Ukrajine a dodal, že „takáto ofenzíva je fyzicky nemožná". Podľa neho „médiá v posledných dňoch priniesli veľa polovojenskej beletristiky." Na otázku, čo sa momentálne deje na hranici Ukrajiny s Ruskom, povedal, že „počet ruských jednotiek sa nezvyšuje v takom rozsahu, ako to mnohí ľudia vykresľujú". Dodal, že táto situácia je pre Ukrajinu nepríjemná, ale súčasne zdôraznil, že pre ňu nie je nič nové. „Ak je to novinka pre niekoho na Západe, za to my nemôžeme," vyhlásil.
Správu vydala aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Až na dve malé výnimky ostala v slovenskom mediálnom priestore nepovšimnutá. Toto je len jeden z príkladov, že nie všetko musí byť v skutočnosti také, ako sa to prezentuje.
Diskusia bez diskusie
Okrem situácie na Ukrajine v mediálnom priestore ešte viac rezonuje téma obrannej dohody s USA (tieto témy sa prelínajú nie náhodou). Napriek tomu, že môžete nadobudnúť dojem, že vedieme širokú diskusiu, opak je pravdou. Môžete si povedať čo chcete, znenie obrannej zmluvy je nemenné.
Každý aktér si na svojom „fronte“ vykrikuje svoje, ale k ničomu to nevedie. Navzájom sa nepočúvame a nerešpektujeme. Každý je uzavretý vo svojej bubline a presvedčený o svojej pravde.
Ako pacifista a antifašista sa desím vojnových konfliktov. Ale ešte viac ma desí arogancia niektorých našich politikov.
Vláda odignorovala názory relevantných subjektov v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Médiá "hlavného prúdu" informujú jednostranne alebo zahmlievajú. Ministerstvo zahraničných vecí dokonca neváha využiť (alebo skôr zneužiť) na kampaň deti. Veľmi tomu nepomohla ani najpopulárnejšia politička na Slovensku Zuzana Čaputová. Síce vyslovila svoje výhrady voči zmluve s USA, ale namiesto posúdenia Ústavným súdom ich odbila „interpretačnou doložkou.“ Chápem, že sa to jej fanúšikom môže páčiť, ale skúste si predstaviť, že by v pozícii prezidenta bol Róbert Fico a ministrom obrany by bol Martin Glvač. To by bolo kriku!
Na druhej strane barikády to nevyzerá o nič lepšie. Odporcovia zmluvy si prihrievajú každý vlastnú polievočku a nevedia sa zhodnúť ani na spoločnej referendovej otázke. A tak budeme mať petície za vypísanie referenda štyri. Názor občanov v podstate nikoho nezaujíma.
Vážení politici, takto sa to nerobí, do psej matere!
Svet nie je čiernobiely
Možno mi dáte v niečom za pravdu, možno nebudete súhlasiť. Prosím vás ale o jedno: Počúvajme sa a rešpektujme aj odlišné názory. Nenechajte sa odbiť (a nedajbože zmanipulovať) silnými rečami, zjednodušenými pravdami ani povrchnými informáciami.
Majte oči a myseľ otvorené. Zaujímajte sa aj o názory oponentov. Neváhajte prekročiť svoj vlastný tieň a občas si priznať aj chybu. Pýtajte sa, pátrajte.
Pretože nič nie je čierne ani biele. Ani v politike, ani vo vojne.
