Nevadí, že som Róm?

V Čechách postavili celý dom a chlapík, ktorý to sprostredkoval, jednoducho zmizol. V Bratislave ho na jednej nadstavbe domu naložili do auta a prinútili podpísať nevýhodnú zmluvu. Na jej základe mu mesiac nato uložili pokutu 50 tisíc len kvôli tomu, že odišiel domov o deň skôr ako sa to investorom páčilo. V Taliansku robil aj s partiou tri mesiace a zaplatili mu len zálohu, vďaka ktorej len-len, že neumrel od hladu. Pri Košiciach na ranči položil obrovský kus zámkovej dlažby, postavil krb a keď ranč vykradli, podozrenie padlo na neho ako na prvého. Pretože je Róm.

Za normálnych okolností by som si povedal, že azda iba hlupák sa nepoučí na vlastných chybách. Bez akejkoľvek urážky, u Róma od Košíc je však už obrovským pokrokom to, že si zriadil živnosť a poctivo platí odvody. Nemá však dostatok vedomostí na to, aby porozumel zmluve, ktorú uzavrie s generálnym dodávateľom. Netuší, akým spôsobom sa chrániť pred podvodníkmi, ktorí „zarábajú“ peniaze na úkor ľudí, ktorí si to odpracujú a jednoducho im nezaplatia nič alebo len malú časť. Takíto podvodníci by nemali podnikať, ale spoznávať zvnútra budovy slovenských väzníc. Tým skôr, že všetci dobre vieme, v akej situácii sa Rómovia nachádzajú. A keď už sa nájdu takí, ktorí by si vedeli na seba zarobiť kvalitnou prácou, ostanú na mizine kvôli bezcharakterným chrapúňom (inak sa to nazvať nedá, fakt je dosť úbohé okrádať najchudobnejších). Bez peňazí sa žiť nedá a tak to takíto ľudia riešia pôžičkami, ktorých splatnosť riešia v tom lepšom prípade exekútori, v tom horšom úžerníci. Slabšie povahy rezignujú a jednoducho si začnú neoprávnene privlastňovať aj to, čo im nepatrí (krátky slovník slovenského jazyka nazýva túto činnosť kradnutie).

Neraz mi telefonujú rôzne partie živnostníkov (hlavne z južného a východného Slovenska), že či pre nich nemáme prácu. Keď sa dohodneme na cenách a ostatných podmienkach, nasleduje nesmelo posledná otázka: „A nevadí, že sme Rómovia?“ Alebo opačne: „Aby ste si nemysleli, my nie sme Rómovia!“ A čo na tom azda má záležať? Minulý rok pre nás pracoval jeden mladý Bratislavčan (nazvime ho Fero), ktorého otec je Róm a mama Nerómka. Kládol obklad v jednom kúpeľňovom štúdiu a už dobrú hodinu sa trápil s upevnením umývadla na zle konštrukčne vyriešenú sadrokartónovú priečku, keď v tom prišiel na kontrolu mladík z firmy od generálneho dodávateľa na Mercedese, v krátkych nohaviciach, v tmavých okuliaroch so žuvačkou v ústach a nášmu človeku jednoducho vytrhol to horko-ťažko pripevnené umývadlo zo steny. Na to sa Fero naštval a nevediac, akú dôležitú pozíciu dotyčný mladík vo firme zastáva, vynadal mu do... Proste použil vyberaný hodne expresívny slovník. Z kúpeľňového štúdia Fera okamžite vyhodili a keď som sa neskôr bavil s projektantom, priznal, že hlavným dôvodom nebola ani tak hádka so spolumajiteľom firmy, ale to, že je „čierny“.

O riešení diskriminácie Rómov sa toho už toľko na Slovensku popísalo, skutočné riešenie však stále ostáva na nás. Napokon, diskriminácia nie je len dominantou Rómov. Ľudí si radi škatuľkujeme a neradi sa vzdávame predsudkov. Pretože, pre nás Róm = zlodej, žena = matka, dôchodca = človek na príťaž spoločnosti, homosexuál = zvrhlík, podnikateľ = vykorisťovateľ. Kým sa ale nezmeníme vo svojom myslení a nedáme šancu týmto ľuďom dokázať, že sú iní ako si o nich myslíme, nikdy iní nebudú.