Ťaháky cez mobil sú len vrcholom ľadovca

Aféru spustil článok internetového portálu idnes.cz , podľa ktorého slovenským študentom pomáha pri skúškach miesto papierového ťaháku handsfree. S pomocou podomácky upraveného mobilu s bezdrôtovým mikrofónom a slúchadlom študentom diktuje správne odpovede „priateľ na telefóne“.

Zrejme nebudem ďaleko od pravdy, ak budem tvrdiť, že podvádzanie pri skúškach nie je v našom školstve ničím neobvyklým. Rovnako by sa dalo povedať, že tento stav sa na Slovensku viac-menej toleruje. Iste, pre niektorých študentov odpisovanie na skúške podnecuje kreativitu, trpezlivosť a vynaliezavosť ako vybabrať so systémom. Našťastie, študijné výsledky vplývajú na získanie dobrej pozície na trhu práce len čiastočne. Čoraz viac sa do popredia dostávajú úplne iné kritériá – schopnosť rýchlo sa učiť, vedieť komunikovať, byť flexibilný, ovládať cudzie jazyky, schopnosť pracovať v tíme a pod.

Na tomto mieste by sme mohli moralizovať, aké je nečestné podvádzať pri skúške a nespravodlivé voči tým, ktorí sa zodpovedne pripravujú a pod. Iste, aj to. Problém je ale aj v niečom inom.

Pokiaľ by študijné výsledky mali vplyv len na uplatnenie absolventa na trhu práce, je to jeho problém. Netreba však zabúdať na to, že prospech v nemalej miere ovplyvňuje aj pridelenie miesta na internáte, možnosť absolvovania medzinárodnej výmeny, či výšku prospechového štipendia. Len v roku 2005 bolo na prospechové štipendiá zo štátneho rozpočtu vyčlenených takmer 100 miliónov korún! A to už by nám, daňovníkom nemalo byť ľahostajné. Ak dostane 20 tisíc korún študent, ktorý sa medzi najlepších dostane podvodom, niečo zlyhalo. A to už je nielen neetické a nespravodlivé, ide o legálne podporovanie podvodníkov. (Napokon, kauza pridelenia dotácie pre neziskovú organizáciu Privilégium je v podstate tiež len otázkou klamstva pri podpisovaní čestného vyhlásenia). Myslím, že nikomu by nemalo byť jedno, ak prospechové štipendium dostanú aj študenti, ktorí sa ani netaja tým, že väčšinu skúšok prešli na ťahákoch, kým tí, ktorí sa zodpovedne pripravovali, sa jednoducho medzi najlepších nedostanú.

Univerzity zlyhávajú

Po prepuknutí kauzy s „mobilnými“ ťahákmi rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolf Sivák povedal, že „v prípade, že by študent mobil počas skúšky použil a je odhalený, musí zo skúšky odísť a prichádza o jeden termín," O prípade, že by k tomu na jeho škole došlo, údajne nevie. Podobne aj Univerzita Komenského má len jednu skúsenosť s podvádzaním prostredníctvom mobilu. "Jedna z uchádzačiek sa pred niekoľkými rokmi pokúsila pri prijímacích pohovoroch použiť mobil s handsfree," potvrdil rektor UK František Gahér.

A čo ďalšie prípady? Naozaj vedenia fakúlt nevedia o tom, v akej miere nečestnosť pri skúške pomáha študentom k lepším študijným výsledkom? Alebo o tom vedieť nechcú? Koľko je takých prípadov, že by bol študent vylúčený zo štúdia pre podvod na skúške? Ja osobne neviem o žiadnom.

Aby sme boli spravodliví, nečestnosť nie je len doménou študentov. Na verejnosť preniklo síce iba niekoľko afér kedy titul docent alebo profesor získal vysokoškolský učiteľ vďaka sérii kompilácií už zverejnených vedeckých prác, ale očividne je to len vrchol ľadovca. Mnohí študenti by pre zmenu mohli rozprávať o tom, ako boli ich seminárne práce použité do dizertačných prác učiteľov.

Disciplinárne priestupky študentov (podvod v súvislosti so štúdiom alebo s vedeckou činnosťou, plagiátorstvo, násilné činy, krádeže, úmyselné trestné činy, predávanie miest na internátoch a pod.) podľa zákona o vysokých školách rieši disciplinárna komisia, v ktorej majú polovicu zástupcov študenti. Aj keď táto komisia má právomoc udeliť pokarhanie, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie (v závislosti od toho či ide o priestupok z nedbanlivosti alebo viacnásobné porušenie povinností študenta), tento inštitút sa na Slovensku používa len zriedkakedy. Nehovoriac o tom, že disciplinárna komisia pre učiteľov vôbec neexistuje. Osobne považujem nespravodlivé známkovanie na skúške (prípadne vyhodenie zo skúšky) zo strany učiteľa za rovnaký prehrešok ako podvádzanie pri skúške zo strany študenta.

Celý problém nečestnosti pri skúškach len poukazuje na to, že slovenské vysoké školstvo v niektorých oblastiach zlyháva. Žiaľ nie je to jediný prípad. Azda najočividnejším morálnym zlyhaním nášho univerzitného vzdelávania bolo donedávna nelegálne vyberanie poplatkov za externé štúdium hoci zákon jasne hovoril o bezplatnosti dennej aj externej formy. Pritom, ak je poslaním vysokých škôl výchova odborníkov s najvyšším vzdelaním, s vysokými morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou zodpovednosťou, v duchu hodnôt demokracie, humanizmu a tolerancie, sú to v prvom rade vysoké školy, ktoré by mali reprezentovať morálne hodnoty v spoločnosti.

Aj keď podvádzanie pri skúškach určite nie je ani zďaleka tým najväčším problémom a je len zrkadlom stavu spoločnosti a univerzitného vzdelania, určite by sme ho nemali tolerovať. Namiesto toho by akademické senáty a vedecké rady fakúlt mali ponúkať natoľko atraktívne predmety a študijné programy, že študenti sa budú zaujímať o danú problematiku a na skúšku sa budú tešiť. To by však nemohlo na vysokých školách študovať také obrovské množstvo študentov ako tomu je dnes (od roku 1990 sa počet vysokoškolských študentov zvýšil viac ako štvornásobne), pretože tým sa automaticky znižujú nároky na študentov a aj úroveň vzdelania. Bez vysokých nárokov na učiteľov, študentov a kvalitu vzdelania sa slovenské univerzity budú môcť len ťažko zaradiť medzi európsku špičku.

Autor je bývalý člen Študentskej rady vysokých škôl, Akademického senátu FEI STU a disciplinárnej komisie fakulty.