Zamestnali by ste Róma vo svojej firme?

V nedávnej minulosti som viedol malú stavebnú firmu a pri rekonštrukciách interiérov pre nás robili drobní remeselníci, z ktorých nemalú časť tvorili aj Rómovia. Z Košíc, Chminianskej Novej Vsi, Rožňavy, Veľkého Krtíša, ale aj Bratislavy. Všetci to boli zdatní robotníci, ktorí si plnili svoje pracovné povinnosti, ale mali aj svoje vrtochy ako každý iný – občas špekulovali ako urobiť menej roboty za viac peňazí, občas sa nad rámec dobrých zvykov počastovali alkoholom a občas sfušovali prácu. Ak urobili niečo zle, strhli sme im to z výplaty, ak si načas a kvalitne splnili svoju prácu, dostali podľa dohody zaplatené. Normálne? Žiaľ, mnohokrát ani nie.

Väčšina z týchto rómskych robotníkov sa pri rozhovoroch zdôverovala so svojimi pracovnými skúsenosťami asi takto: Urobili svoju robotu a nezaplatili im. Alebo, bezdôvodne ich vyhodili zo stavby. Alebo ich nespravodlivo obvinili z krádeže.

To všetko preto, lebo majú inú farbu pleti.

Pán Slepčík od Košíc, skvelý a zodpovedný robotník (tmavšej pleti) postavil so svojou partiou v Čechách celý dom a sprostredkovateľ následne jednoducho bez zaplatenia zmizol. V Bratislave ho na jednej stavbe naložili do auta a prinútili podpísať nevýhodnú zmluvu. Na jej základe mu neskôr uložili pokutu dvetisíc eur len kvôli tomu, že odišiel domov do Košíc o deň skôr ako sa to investorom páčilo. V Taliansku robil aj s partiou tri mesiace a zaplatili mu len zálohu, vďaka ktorej len-len, že neumrel od hladu. Pri Košiciach na ranči položil obrovský kus zámkovej dlažby, postavil krb a keď ranč vykradli, podozrenie padlo na neho ako na prvého. V Prešove pracoval na stavbe niekoľko mesiacov, s jeho prácou boli spokojní, ale keď prišla kríza, vyhodili ho prvého.

Pretože je Róm.

Takýchto príbehov by som mohol rozprávať nespočetné množstvo. Keď už sa nájdu takí, čo chcú a vedia pracovať, tak sú to práve „bieli“, ktorí ich neraz bezostychu okrádajú. A oni sa nemôžu brániť, pretože ich vzdelanie siaha ledva na koniec základnej školy. Netušia, akým spôsobom sa chrániť pred podvodníkmi, ktorí „zarábajú“ peniaze na úkor pracovitých ľudí. Netreba sa potom čudovať, že prekvitá úžera a ľudia bez právneho vzdelania podpisujú mimoriadne nevýhodné zmluvy, rôzne pôžičky či spotrebné úvery, vďaka ktorým končia v exekúcii, v rukách úžerníkov alebo sú odkázaní na kradnutie. (Mimochodom, to nie je len problém Rómov, ale ľudí na hranici chudoby vôbec).

Keď sa 71 397 voličov v druhom kole župných volieb v banskobystrickom kraji rozhodlo dať hlas extrémistovi Mariánovi Kotlebovi a rozprával som sa s viacerými ľuďmi na strednom Slovensku, dostával som vysvetlenie v podobe (parafrázujem) „konečne sa niekto rozhodol riešiť cigánsky problém, lebo táto banda len vyciciava republiku na sociálnych dávkach“. Úžasné. Ako keby najväčším výdavkom z verejných financií boli sociálne dávky na Rómov. Ja osobne chudobu ani odkázanosť podporu nikomu nezávidím a verím tomu, že veľká väčšina týchto ľudí takto žiť nechce. Oveľa viac by mali nás všetkých trápiť nástenkové tendre, kartely pri verejných obstarávaniach, emisné škandály, nevýhodné privatizácie či štedré štátne stimuly, na ktorých strácame stovky miliónov eur.

Nabudúce keď budete mudrovať na tému "leniví cigáni", spýtajte sa sami seba, či by ste im dali prácu a nechali s dôverou samých (tak ako napríklad murára-neróma) vo svojej kúpeľni položiť keramickú dlažbu. Pretože možnože to ani nie je celkom o tom, že by boli všetci leniví.

Preto, skúsme im dať šancu. Extrémizmus, neznášanlivosť a fašizmus nikdy nič nevyriešili. A nevyriešia ani na Slovensku.[/content>