Zmena klímy strpčuje ľuďom život a ohrozené je aj každodenné fungovanie miest. Cesty, mosty, historické centrá ani domy či prevádzky nemožno presunúť do chládku, či k jazeru. Sú skrátka imobilné. Stačí jedna silnejšia víchrica, popadané stromy či zaplavené cesty a beh mesta je paralyzovaný. Nefunguje verejná doprava ani zásobovanie a výnimkou nie sú ani výpadky elektrickej energie či požiare. Extrémne horúčavy v lete znižujú výkonnosť ľudí v práci a zvyšujú energetickú náročnosť budov.
To všetko stojí peniaze. Odstraňovanie škôd, výjazdy záchranárov, polievanie, stavanie protipovodňových hrádzí, ako aj investície do klimatizačných jednotiek. Paradoxne, práve spomínaná klimatizácia ešte viac vykuruje už beztak prehriate ovzdušie. Pritom len jeden obyčajný vzrastlý strom chladí svoje okolie výkonom porovnateľným s niekoľkými klimatizačnými jednotkami. Aké sú riešenia?
Menej asfaltu a betónu
Aké sú príčiny prehrievania miest? Na jednej strane veľa betónu a asfaltu, na strane druhej nedostatok zelenej a modrej infraštruktúry, teda zelene a vody. Obrovským problémom je aj trestuhodné odvádzanie dažďovej vody do kanalizácie. To všetko prispieva k tomu, že pobyt na ulici v lete je priam neznesiteľný. O nič lepšie nie sú na tom ani naše kancelárie a byty, ktoré si bez klimatizácie už ani nevieme predstaviť. Teda, ak na to máte financie. Jednoducho, v minulosti nikomu ani nenapadlo, že Bratislava sa presunie do subtropického pásma.
Keď vyslovíme pojem „zmena klímy“, veľa ľudí si predstaví, klčovanie dažďových pralesov v Brazílii. dymiace fabriky v Číne alebo topiace sa ľadovce na Antarktíde. V skutočnosti sa však zmena klímy prejavuje aj tu u nás, na Slovensku: extrémne horúčavy, sucho, záplavy, ale aj požiare či veterné smršte.
Aké sú riešenia?
Existujú dva principiálne prístupy k zmierňovaniu zmeny klímy. Tým prvým je mitigácia, ktorá zabraňuje prehlbovaniu zmeny klímy spôsobenej ľudskou činnosťou. Najúčinnejšou formou je znižovanie produkcie emisií skleníkových plynov ako aj zvyšovanie kapacity ich pohlcovania formou budovanie prvkov zelenej a modrej infraštruktúry. Druhým prístupom je adaptácia, teda prispôsobovanie sa prírodných a ľudských systémov.
Doprava
Bezmála 20 % z celkových emisií skleníkových plynov vytvorí na Slovensku sektor dopravy. Emisie z automobilovej dopravy v Bratislavskom kraji predstavujú takmer 40 percent zo celkového počtu emisií tvorených automobilovou dopravou v celej SR. Preto ak chceme zmierniť dôsledky zmeny klímy na lokálnej úrovni, začať by sme mali práve tu.
Podiel individuálnej automobilovej dopravy na deľbe prepravnej práce v Bratislavskom kraji tvorí až 73 % a v hlavnom meste je zaregistrovaných viac ako 300 tisíc áut. Ďalších vyše 200 tisíc áut do Bratislavy každý deň prichádza.
Takýto stav je neudržateľný. Preto by sme sa snažili o zvýšenie podielu verejnej dopravy, a to najmä koľajovej. Tá je nielen kapacitnejšia a nestojí v zápchach, ale tiež zohráva aj dôležitú úlohu pri ochrane životného prostredia. Verejná doprava produkuje na jedného cestujúceho niekoľkonásobne menej emisií škodlivých plynov ako auto a je tiež priestorovo úspornejšia. Menej áut bude znamenať aj menej asfaltových plôch – ciest i parkovísk.
Zeleň
Vzrastlý strom, dobre zásobený vodou, chladí svoje okolie výkonom porovnateľným s niekoľkými klimatizačnými jednotkami. Navyše, stromy slúžia aj ako prachové filtre, poskytujú tieň a sú tiež domovom pre vtáctvo. Zvýšenie podielu zelene o 10 % môže znížiť teplotu v urbánnom prostredí o 3 %.
V Bratislave, ako aj iných mestách na Slovensku, v poslednom desaťročí vyrástlo množstvo nákupných centier. Rozľahlé asfaltové parkoviská bez stromov a ploché tmavé strechy sú priam magnetom na slnečné žiarenie. Takáto architektúra funguje ako jeden obrovský radiátor a vykuruje celé okolie. Ak chceme účinne bojovať proti zmene klímy, s takýmito riešeniami treba skoncovať.
Úplne najhoršie reaguje na slnko asfalt, ktorý pohltí až 95 % slnečnej energie a následne ju sála do okolia. O niečo lepšie je na tom betón, ktorý pohltí 70 % energie zo slnka. Aj to je však viac ako dosť. Preto treba asfaltové a betónové plochy eliminovať alebo ozeleniť. Parkoviská môžu by vybudované napríklad pomocou polovegetačných tvárnic, kde zostáva priestor pre rast trávy. Na príjazdových cestách a parkoviskách, ktoré sú menej používané, je možné vybudovať štrkový trávnik. Zabúdať netreba ani na stredové ostrovčeky pozdĺž ciest, kde by asfalt mala nahradiť vegetácia (v Bratislave už takéto riešenia vidieť v hojnom počte). Premenou plôch parkovísk s asfaltovým alebo betónovým povrchom na priepustné, čiastočne zelené plochy sa okrem vplyvu na zníženie teploty okolia zabezpečí aj priepustnosť pre zrážkovú vodu.
Voda
Bez vody nie je život. Tá pri zmenšenom počte zrážok chýba vo vrchnej vrstve pôdy. To má za následok nielen prehrievanie okolia, ako aj potrebu závlahy pre poľnohospodárske plodiny i mestskú zeleň. Vodu teda potrebujeme na ochladzovanie aj na polievanie.
Vodné prvky môžu mať charakter fontán, umelých potôčikov, vodných plôch a to s obehom alebo bez obehu vody. Ideálne je, ak vodné prvky využívajú zachytenú zrážkovú vodu. Voda účinne ochladzuje prostredie a vytvára príjemnú mikroklímu. V súčasnosti k ochladzujúcim prvkom s obehom vody patrí aj systém vodnej hmly.
Tieň
Priame slnečné žiarenie má počas horúčav v zastavanom prostredí výrazný vplyv na tepelnú pohodu človeka. Slnko prehrieva organizmus, urýchľuje výdaj tekutín a môže viesť k úpalu. Ďalším zdravotným rizikom je UV žiarenie.
Netienené spevnené plochy zhoršujú vplyv horúčav tým, že absorbujú, uchovávajú a neskôr uvoľňujú teplo do okolitého prostredia. V urbanizovanom prostredí tým zvyšujú tepelnú zaťaženosť v porovnaní s okolím, kde sa takéto plochy nenachádzajú. Tento efekt je tým vyšší, čím sú tieto plochy väčšie.
Tienenie verejných priestranstiev pred priamym slnečným žiarením má hneď dva pozitívne efekty pri zmierňovaní vplyvu horúčav: odstraňuje prehrievanie prostredia spolupôsobením spevnených netienených povrchov a chráni organizmus človeka pred priamym slnečným žiarením.
Ideálny tieň poskytujú stromy, avšak nie všade je to však možné. V takých prípadoch možno použiť umelé konštrukčné prvky ako napríklad vysunuté strechy, tienenie parkovísk pevnými stavebnými prvkami, alebo obnoviteľnými fotovoltickými článkami. Zabúdať by sme nemali ani na prístrešky na zastávkach MHD ani na tieň na detských ihriskách.
Budovy
Viac ako 40 % spotrebovanej energie v Európe pohlcujú budovy, pričom až 70 % nákladov míňame na kúrenie. Nemalé náklady vytvára aj klimatizácia. Preto má veľký význam hovoriť o energeticky úspornom stavebníctve. To neznamená len úsporu v peňaženke, ale aj menej emisií a smogu, teda celkovo vyššiu kvalitu života a priaznivejší vplyv na zdravie.
Dobré tepelnoizolačné vlastnosti budov pomáhajú nielen v zime chrániť stavebnú konštrukciu pred únikom tepla a prestupom chladu z exteriéru do interiéru, ale aj v lete. Počas horúčav udržiavajú vnútorné priestory chladnejšie a tým tlmia vplyv horúčav na vnútorné prostredie. Tieto opatrenia zvyšujú kvalitu prostredia v budove a môžu znížiť náklady na chladenie v prípade prevádzky klimatizácie.
V minulosti, keď sa o prehrievaní miest ešte nehovorilo, málokto riešil farbu fasád. O zelených strechách nehovoriac. Dnes sa ukazuje, že svetlá farba fasád a striech je priam nevyhnutnosťou, pretože lepšie odráža slnečné žiarenie.
Ako rýchlo sa prejaví efekt?
Rozhodnutia, ktoré ovplyvnia v budúcnosti klímu v mestách, sa tvoria každý deň. Dnes vybrané alternatívy budú tvoriť zajtrajšiu zvýšenú alebo zníženú zraniteľnosť na vplyvy zmien prostredia. Týka sa to tak plánovania rozvoja územia, dizajnu a umiestnenia infraštruktúry, procesu zmierňovania rizík, rozpočtovania, či využívania zdrojov.
Kým niektoré adaptačné opatrenia ako napríklad protizáplavové systémy či vodné nádrže, sú účinné hneď po ich dokončení, u mnohých iných je potrebné počítať s pomerne dlhým časovým horizontom ich účinnosti. Sem patrí napríklad zmena plánovania a rozhodovania, nové predpisy a regulácie, zmena v myslení či využitie novej zelenej a modrej infraštruktúry.
Kde na to vziať?
Ťažká, ale veľmi dôležitá otázka. Pretože bez peňazí to jednoducho nepôjde. A čím dlhšie budeme otáľať, tým to bude drahšie a komplikovanejšie.
Najradšej by som napísal, že treba uplatniť princíp „znečisťovateľ platí.“ Obávam sa však, že také jednoduché to nebude. Rovnako ani eurofondy, granty či dotácie nie sú bezodná pokladnička. Skladáme sa totiž na ne my všetci z našich daní. Ja viem, že nasledujúce riadky sa nebudú čítať ľahko, ale v konečnom dôsledku zmierňovanie dopadov klímy zaplatíme my všetci.
Kde teda začať? Myslím, že ekologickou daňou. Žiaľ, príjmy z daní zaťažujúcich negatívne vplyvy na životné prostredie boli na Slovensku v roku 2020 druhé najnižšie v Únii. Tvorili iba štyri percentá z celkových daňových príjmov. Len pre zaujímavosť, celkovo sa v Európskej únii na ekologických daniach vyzbieralo 300 miliárd eur. To už je suma, z ktorej sa dajú realizovať mnohé opatrenia.
Ak však chceme skutočne zmierniť poškodzovanie životného prostredia, treba zásadne reštrukturalizovať celú globálnu ekonomiku. Pripadá mi absurdné, aby krajina ako Slovensko, ktorá dokáže uživiť 15 miliónov ľudí, dovážala až 60 percent potravín. To všetko sú emisie a zbytočné náklady na dopravu. Veľký problém spôsobujú aj emisie z dopravy, pretože v polmiliónovej Bratislave premáva pol milióna áut. Zamyslieť by sme sa mali aj nad lacnými letenkami. Cestovať do Barcelony za 40 eur je síce lákavé, ale životné prostredie sa nám za to nepoďakuje. Alebo oblečenie. Nikdy v histórii ľudstva sme nevyrobili (a zároveň nevyhodili) také množstvo (lacného) oblečenia. O elektronike, ktorú takmer výlučne prevážame cez polovicu zemegule z Číny ani nehovorím. Ak nechceme byť populistami, všetky tieto tovary a služby by mali byť zaťažené daňou, ktorá zohľadní uhlíkovú stopu. Takto získané financie by mali slúžiť nielen na obmedzenie dopytu po neekologických tovaroch, ale tiež vytvorili zdroje na opatrenia proti zmene klímy.
Čas sa míňa. Čím viac budeme otáľať, tým viac budú zmeny v budúcnosti drahšie a bolestivejšie.
