Ďakujem Ti mama. Potrebovala som ten balíček. Nie preto, že zajtra je Mikuláš a ja by som nebola nič dostala (asi). Ale preto, aby som sa uistila, že ma máš rada.
Viem to už dávno, vlastne. Len občas, ma to prekvapí. Napríklad keď mi pošleš sms a na konci stojí „mtr“. Alebo keď dostanem balíček „Mikuláš“. A minule, pamätáš? Skončila som školu a Ty si ma doma čakala s kyticou ruží. A plakala si. A ja tiež. A keď som bola nešťastná z nevydarenej lásky, Ty si tiež plakala so mnou. Keď som sa Ťa opýtala, prečo plačeš, „lebo mi Ťa je ľúto“ povedala si. A keď som bola doma, nemala prácu a chodila kade-tade, mohla si ma vyhodiť z domu. Ale neurobila si to.
Si dobrá mama, mama. A ja chcem byť dobrou dcérou.
Viem, že robíš pre mňa všetko. Chodíš do práce. Perieš mi, varíš mi, obliekaš ma, dávaš mi peniaze (a nemusela by si). Modlíš sa za mňa, radíš mi. Och mama, ako Ťa mám rada! Si taká prostá a jednoduchá! A predsa mi nikto nerozumie lepšie! Vždy vycítiš, že čosi nie je v poriadku. A nemusím Ti ani nič povedať. Ako to robíš mama? Ja viem. Mamy to proste vedia.
Neviem Ti vrátiť lásku, akou ma miluješ. Ale chcela by som. Tak sa budem za Teba modliť drahá mama.
Aby Ti milovaný Boh vrátil lásku, ktorú Ti ja neviem dať v svojej neláske.
Aby Ťa milovaný Boh ochránil od mojich tvrdých a neláskavých slov.
Aby Ti dal milovaný Boh pevné zdravie, aby si tu bola vždy, ak nie navždy.
Aby Ťa milovaný Boh obdaril šťastím.
Aby Ti dal milovaný Boh radosť do života.
Aby si vždy mala prácu a dokázala nás uživiť.
Aby Ti nebolo smutno, keď nie sme doma.
Aby si bola šťastná a nikdy Ti nič nechýbalo, drahá mama!
"Kto si ctí matku, ako keby si zhromažďoval poklady. Kto trápi svoju matku, je od Boha prekliaty.“ Sir 3,5. 18b
Vedz, že Ťa mám rada drahá mama. Ako najlepšie viem. A keby som vedela lepšie, milovala by som Ťa ešte viac...
