Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(11)
Môj otec mi v živote vylepil iba raz. Ale, dodnes si to pamätám. Asi na tej facke predsa len čosi bude. Tak keď budem nabudúce s niekým z vás sedieť niekde v kaviarni a budeme sa smiať až nás budú bruchá bolieť, tak mi spokojne vylepte. Alebo keď budeme spoločne plakať nad životom, či keď sa ticho rozleje do našich duší, aj vtedy mi vylepte poriadne za ucho. Alebo keď si s niekým z vás pozriem hlboko do očí a danú chvíľu spojí priateľstvo a láska, nech Vám ruka spokojne vyletí. A viete čo? Vylepte mi hocikedy sa Vám bude zdať, že by som si mala danú chvíľu zapamätať.
A keď sa potom do môjho života vkradne smútok, sebaľútosť, či obyčajná rarita, možno práve na tú facku od Vás si spomeniem. Pripomenie mi, že život má aj pekné chvíle.
