V Prešove bývam krátko, vlastne, na Vianoce to bude presne mesiac. A myslím, že mám toto mesto rada.
Teraz je všade veľa snehu, raz sa topí, potom zas mrzne, inokedy znova sneží. Fúka tu jak besné, hlavne ráno, keď čakám na bus. A vlastne, aj poobede. A zima je jak v riti (i keď, niektorí by povedali, že v riti nie je zima). A autobusy? Neviem kto vymyslel jazdný plán, ale ku mne chodia raz za Uhorský rok. Ale aj tak, asi sa mi tu páči.
Na zastávke tí istí ľudia. Pán čo ma vždy ráno pozdraví. Autobus preplnený, ešte že všetci vystupujú na „Priemyselnom parku“. Aspoň si ešte 5 minút posedím. Moja práca. Strašne fajn ľudia, dobre sa tam cítim. Jasné, každý máme muchy, ale tie časom pochytáme. Už aj vo „Fane“ sme boli. Čo to sme aj popili, čo to sme aj pojedli. Aj veselo bolo.
A potom obedy s Miškou. Poobede káva s Miškou. A večer nakupovanie s Miškou. Alebo ešte varená čokoláda v Christiane (tak sa to tuším volá).
A náš byt? Pustá izba sa pomaly premieňa na tú moju. Hlavne, že je v nej teplo. Už len ten koberec kúpiť. Aj baby sú fajn. Veselé. A veselo nám býva, tiež. Hlavne dnes, keď vypli elektrický prúd a my sme si potrebovali oholiť nohy (keď už plávať ideme).
I trhy tu majú. Vianočné tuším. Punč rozvoniava, ľudia sa mocú, snehuliaci svietia. Azda už aj tučniaka opravili. Ani tá dlhá ulica mi už tuším nevadí. Hlavne keď sa mám dostať domov a autobus mám po ruke. Dobre to vymysleli.
Aj výhľady sa mi zapáčili. Už. Hlavne tam hore na Kalvárskej hore. Darmo, začína ma toto mesto vzrušovať.
Len tej zimy škoda. Už sa teším na jar. V jari to bude lepšie. Ešte krajšie. Keď všetko zakvitne. Aj park nájdem. A isto iste k tomuto mestu pocítim ešte väčšiu blízkosť!

Obrázok: petermolnar.blog.sme.sk/c/125653/Vianocny-Presov.html

Obrázok: flog.pravda.sk