Dnes sa stalo niečo nečakané. Rada EÚ, teda ministri členských štátov, schválili Zákon o obnove prírody (Nature Restoration Law). A čo je pozitívne, za zákon hlasovalo aj Slovensko zastúpené ministrom Tomášom Tarabom.
Je to prvé takéto nariadenie EÚ zamerané na obnovu poškodených ekosystémov u nás v Európe, vrátane tých mestských, najneskôr do roku 2050. Jeho cieľom je zmierniť zmenu klímy a následky prírodných katastrof. Vychádza teda z premisy, že obnova prírody pomôže Európanom prežiť v situácii klimatickej krízy, že zlepší podmienky na život, vrátane tých ekonomických.
Na Slovensku naopak, parlament schválil novelu zákona o ochrane prírody, ktorá znižuje stupeň ochrany biotopov, umožňuje výruby drevín v mestách a obciach bez náhrady a celkovo nás pripravuje na to, že prírody budeme mať menej. Častým argumentom, ktorý zaznieva (nielen) z úst predstaviteľov vládnej koalície je, že ochrana prírody nesmie brzdiť ekonomiku. Ten argument však nesedí. Dáta nielen z Európy ale z celého sveta ukazujú, že obnova prírody prináša nielen zlepšenie zdravia a kvality života ľudí, ale aj ekonomické príležitosti.
Ako to vidia občania Slovenska?
Ľudia v tom majú jasno. Viaceré prieskumy robené rôznymi metodikami a rôznymi inštitúciami prichádzajú k veľmi podobným výsledkom. Drvivá väčšina obyvateľstva Slovenska je za zvýšenú ochranu prírody, obnovu biotopov, ochranu včiel a vtáctva a ochranu našich lesov. Zároveň hovoria, že ochrana prírody bude so sebou prinášať aj ekonomické výhody.
Prieskum z roku 2022 ukázal, že 71% ľudí u nás súhlasí, že treba prijať opatrenia proti zmene klímy.
Zároveň iba 20% súhlasí s tvrdením, že e s ochranou klímy sa to v súčasnosti preháňa.
Vo veľkom prieskume z tohto roku zas štvrtina - 25% ľudí na Slovensku uviedla ochranu prírody, klímy a životného prostredia medzi 5 prioritami, ktoré majú politici riešiť.
A áno, je tam aj ekonomika. Zdravie však na Slovensku valcuje všetky témy, tým sme výnimoční nielen v európskom kontexte.
Pokiaľ ide o Slovensko, 96% ľudí u nás si myslí, že ničenie prírody ohrozuje ich živobytie. 78% sa bojí dôsledkov klimatickej krízy a iba 44% si myslí, že dôsledky klimatickej krízy sa preceňujú.
Ak sa pýtame na postoje ľudí u nás voči prírode, čo zistíme? 94% súhlasilo, že pobyt v prírode výrazne zlepšuje ich kvalitu života. 90% tvrdí, že viac ochrany prírody znamená viac zdravia a lepší život pre všetkých, 83% si myslí, že naše podniky musia byť ekologicky priaznivé, inak hrozia ekonomické škody a nakoniec 77% sa stotožňuje s tvrdením, že konzistentné politiky ochrany prírody budú mať pozitívny dopad na konkurencieschopnosť podnikania v budúcnosti.
Nielen Slovensko, aj naši susedia: Politici proti, ľudia za
V prieskume verejnej mienky v krajinách, ktorých predstavitelia nehlasovali za zákon o obnove prírody, vyšli (ne)prekvapivo podobné výsledky. Celkovo v týchto krajinách až tri štvrtiny, teda 75% obyvateľstva podporuje prijatie tohto európskeho zákona. Z našich susedov v Maďarsku podporuje zákon 83% ľudí, v Poľsku 72%. A ich predstavitelia zaň nehlasovali...
Prečo je to tak?
Natíska sa otázka, prečo pri takejto masívnej podpore proenvironmentálnych opatrení na európskej aj národných úrovniach politici stále váhajú. Jedna možná odpoveď je, že nesledujú záujmy ľudí svojej krajiny, ale iných hráčov a skupín, ktorí majú záujem na udržaní status quo a zarábaní na devastácii prírody. Druhá teoreticky možná odpoveď je, že poznajú nejaké súvislosti, ktorým ľudia nerozumejú a preto sú voči enviro opatreniam opatrní. Ak je to tak, prečo nie sú schopní ich komunikovať verejnosti? Prečo ľudí nepresvedčia dôvody, ktoré prezentujú? No lebo verejnosť vidí, že rast HDP sa už v Európe nepremieta do väčšej kvality života. Predaj dreva z našich slovenských lesov nezabezpečí lepšie zdravotníctvo, ani nevyrieši problém každoročných úmrtí tisícok Sloveniek a Slovákov na dôsledky znečisteného ovzdušia.
Čakajú nás ťažké časy
Treba sa nevzdať a neúnavne požadovať pravdu, požadovať dáta, nielen prázdne reči. Požadovať konkrétne zákony, metodiky, koncepcie, ktoré umožnia transparentné a účelné čerpanie plánu obnovy. Obnova v názve toho dokumentu totiž nie je len prázdne slovo. Obnoviť treba nielen prírodu, ale aj vzťahy a dôveru v spoločnosti. Nevzdajme to.
