
Tak sa na to pozrime. Ak by nás vyhladila rýchla globálnapohroma v blízkej budúcnosti, zrejme by tých zmienok veľa nezostalo. Človekuž síce obýva celú planétu a fosílie nášho druhu by sa tak objavovali všade,ale to by sotva bolo interpretovateľné ako známka civilizovanosti. Rovnako bolirozšírené rôzne druhy už v minulosti, hoci žiadny sa zrejme nevyskytovalna všetkých kontinentoch a neprežíval v tak odlišných klimatickýchpodmienkach.
Takže to by mohla byť prvá známka o výnimočnosti človeka,ktorá možno vyvolá búrlivé diskusie vo vedeckej obci v ďalekej budúcnosti.Ale tá určite stačiť nebude. Samozrejme, zostanú po nás aj stopy po ďalšejnašej činnosti. Otázne je ako dlho. Zrejme skôr ako za dlhé desiatky miliónovrokov evolúcia nevytvorí nový inteligentný druh. Najviditeľnejšie známky našejveľkolepej existencie - vysoké stavby, mrakodrapy, obrovské vodné priehrady - zemetrasnáa sopečná činnosť zrovná so zemou behom okamihu. Čo nezvládne ona, dokoná vodná, veterná a ľadovcová erózia, hoci v takom prípade vyhladenie našich stavieb, naktoré sme pyšní, potrvá dlhšie.

(http://www.greendiary.com/entry/japan-gives-go-ahead-to-earthquake-warning-system)
Mnoho našich miest sa nachádza mimo tektonickynestabilných oblastí, tie budú vydané dlhé tisícročia iba erózii,a signalizovať našu existenciu asi najdlhšie, ale v horizontemiliónov rokov dávno zaniknú aj tie. Zrejme po nich nezostane ani zmienky. Príroda disponujúca silou, ktorá raz vyhladí aj Himaláje, nebude mať problém s demoláciou nejakých úbohých stavieb. Spolu so zubomčasu si na geologicky aktívnej Zemiporadí s každým materiálom. Jedinou šancou, ale to je z mojej stranyčistá špekulácia, by mohol byť proces podobný fosilizácii, ktorý bynaše výtvory pretvoril do dlhodobo udržateľnej kamennej podoby.

Príklad sily veternej erózie. (http://www.dkimages.com/discover/Home/Science/Earth-Sciences/Geology)
Lenže ľudia v súlade so zákonmi termodynamiky neprodukujú lenkrásne stavby, ale aj odpad. A práve ten nás môže prezradiť. Rôzne plastyvydržia v prírode veľmi dlhú dobu, kým sa napokon rozložia. Ale...napokonsa rozložia. Podobne aj rádioaktívny odpad, ktorý má polčasy rozpadu dlhétisícročia, a ktorý uskladňujeme na rôznych skládkach by moholv budúcnosti poukázať na prejav inteligencie na Zemi, keď by budúcacivilizácia nečakane namerala zvýšenú rádioaktivitu na niektorých miestach,ktorej výskyt by si nevedela prirodzene vysvetliť. Ešte skôr by však našla silnékoncentrácie už nerádioaktívnych kovov, ktoré vznikli ako konečné produktyrozpadových rád v miestach skládok.

Ďalšou možnosťou sú emisie, ktoré vypúšťamedo ovzdušia a ktoré by nás mohli budúcim bádateľom prezradiť. Prudkývzostup zastúpenia rôznych, priemyslom generovaných plynov v atmosfére by nemuselmať len prirodzené vysvetlenie a prirodzene by sa natískalo ajinteligentné zdôvodnenie. Problémom však je, či v ďalekej budúcnosti budúinteligentné bytosti schopné datovať tieto zmeny s dostatočnou presnosťou.Je to problém, na ktorý narážame aj my dnes. Určite nedokážemes presnosťou na desaťročia určovať zmeny klímy v milióny rokovvzdialenej minulosti. Naša vlastná veľkolepá existencia by sa tak vo svetlefaktov utopila v strašnej priepasti času. Jednotlivé čiastkové pozostatky,ktoré by tu po nás zostali, by otvorili dvere pre hypotézu, že túto planétu užnejaký inteligentný tvor obýval, ale určite by sa našlo aj dosť oponentova otázka by zrejme zostala otvorená. Nech sa na to pozrieme z jednejalebo z druhej strany, vyzerá to, že tu po nás nič nezostane. Všetky stopy budú pôsobiť dosť nejasným a zastretým dojmom a nikoho nemusí napadnúť, že ich má na svedomí nejaká dávno zaniknutá civilizácia. Je to dosť smutnápredstava, že? Po tom všetkom, čo sme dokázali a po útrapách, ktorými sme preskákali, sa takto potichu vytratiť z dejín. Znie to priam desivo.
Zúfalstvo ale nie je na mieste, pretože povrch Zeme nie jejediným miestom, kde môžeme vtlačiť pečať existencie nášho druhua civilizácie, ktorú sme vytvorili. A človek už na tejto ceste vykonal prvé odvážne kroky. Kroky, vďaka ktorým snáď zanechá po sebe jasný signál toho, čo dosiahol. Paradoxne, bude to mimo jeho domova... (pokračovanie)