Tie vzdialenejšie, geostacionárne, priznám sa, nie somsi istý, čo sa s nimi stane, ale zrejme uniknú do medziplanetárnehopriestoru alebo tiež napokon spadnú na Zem.
Ak nie, a udržia sa po miliónyrokov na obežnej dráhe, tak to bude prvý prejav našej existencie vo vesmíre.Rovnako dlhá budúcnosť čaká množstvo sond, ktoré sme vyslali k inýmplanétam a Mesiacu a ktoré minuli svoj cieľ a teraz obiehajúokolo Slnka. Tie, ktoré zaparkovali na obežnej dráhe planét s atmosféroutotiž postihne rovnaký osud ako satelity Zeme - zhoria. Šancu na dlhoveképrežitie majú aj pristávacie moduly na povrchu geologicky neaktívnych objektov,ako je Mars a Titan (tu však stále bude pôsobiť veterná a možno tiež vodnáerózia), Merkúr (v budúcnosti), planétky, geologicky mŕtve mesiace vzdialenýchplynných planét a samozrejme náš Mesiac, ktorý je už plný našich sond - čiuž na povrchu alebo na jeho obežnej dráhe.
Takže, napokon to vyzerá celkomsľubne. Hoci Zem dokonale zničí všetkočo sme krvopotne vytvorili, kdesi „tam vonku" po nás čosi zostane.
Je tu však vážny problém. Nájsť tieto prejavy našejcivilizácie bez doprednej znalosti ich existencie a pozície je takmernemožné. Ak predpokladáme, že na našej obežnej dráhe sa nezachová nič, takobjekty na Mesiaci budú najbližšie. Preskúmať povrch aj takto malého telesas dostatočným rozlíšením je nadľudská úloha. Ani my dnes s najlepšímiďalekohľadmi nerozlíšime na povrchu Mesiaca žiadne naše sondy. A to vieme,kde sú. Budúca civilizácia určite nebude dopredu predpokladať, že na Mesiaciniečo takéto nájde a vynakladať prostriedky na ich nájdenieprostredníctvom sond. Bolo by to iba neuveriteľné šťastie, ak by sa budúcimesačný satelit zameral na nejakú oblasť na Mesiaci a s dostatočnoupresnosťou ju nasnímal (potrebné rozlíšenie je určite rádovo aspoň desiatkycentimetrov). Vedci na Zemi by pri analýze snímok s úžasom zistili, že tamje štartovacia rampa a nejaká zvláštna červeno-bielo-modrá vlajka. Aký šokby to vyvolalo si môžeme ľahko predstaviť, keby niečo také objavíme my dnes. Bolby to objav nad všetky objavy, že na tejto planéte už inteligentný tvor niekedybol a nikde na Zemi sme o ňom stopy neobjavili.
Ak by bol takto nájdený pristávací modul lode Apollo 11,mohli by si aj prečítať, kto to tu bol -ak by pravda zvládli rozlúštiť tie zvláštne znaky na jednej z nôh tejtolode - a odkiaľ prišiel - na plakete je vyobrazenie Zeme ako vyzeralav našej prítomnosti. Pravdepodobnosť, že by niekto v budúcnostinašiel a odchytil naše, vtedy už milióny rokov staré sondy krúžiace okoloSlnka alebo na iných planétach je už nepatrná, hoci nie nulová. V podstatemôžeme byť radi, že aj takúto informáciu o sebe sme zanechali dobudúcnosti. (Pri týchto úvahách predpokladám zničenie ľudskej civilizáciev blízkej budúcnosti, teda skôr ako osídlime Mesiac prípadne aj Marsa budúcu civilizáciu v približne našom stupni rozvoja. Ak by bolMesiac plný našich základní a Mars osídlený a medziplanetárnympriestorom by sa preháňali obrovské stanice, ťažšie by sme unikali pozornosti,pozn. aut.).
To isté platí o 4 našich sondách, ktoré v priebehusedemdesiatych a osemdesiatych rokov navštívili všetky planéty slnečnejsústavy a potom sa vydali na nekonečnú cestu medzihviezdnym priestorom.Pre potenciálne civilizácie v Galaxii navrhol Carl Sagan na sondy Voyager1 a 2 pripevniť odkaz v podobe zlatej platne, kde sú nahrané zvuky našejplanéty a popisu, odkiaľ sonda pochádza a aké tvory ju vyslali. Vďakanej sa ten, kto sondu zachytí, dozvie, že tu nie je sám. A ak sa mu podarípochopiť systém použitých znakov aj to odkiaľ toto čudo priletelo. V ideálnomprípade aj zbadá, že v platni je inteligentne vyrytý systémdrážok, prehrá si ju a vypočuje si náš medzihviezdny odkaz. Ale to užzachádzam k mimozemským civilizáciám, čo som veľmi nechcel. Títo štyrianaši vyslanci ľudstva sú však tiež jednými z mála stôp, ktoré po sebezanecháme, tak som ich musel spomenúť.
Povrch zlatej platne s inštrukciami ako ju použiť a ako lokalizovať naše Slnko; Platne opustili slnečnú sústavu na sondách Voyager 1 a 2, zo Zeme štartovali pred 30 rokmi.
Čo dodať na záver? Ja sám, keď som plánoval napísať úvahu natúto tému, myslel som, že vymenujem kopu signálov, ktoré bezpečne po sebezanecháme a samozrejme kopu takých, ktoré časom zmiznú. Na konci tozhodnotím a zistím. To, k čomu som dospel, však prekvapilo mňa saméhoa donútilo zamyslieť sa. Určite je možné, že som na niečo zabudol aleboniečo zle vyhodnotil, v globále to s nami ale nevyzerá dobre. Naozaj,ak by sme vyhynuli v blízkej budúcnosti, nemusí už o pár tisícročí ponás zostať ani stopa. A čo sú tisícročia v geologickom veku Zeme? Je pravda, že tie stopy, čosme zanechali vo vesmíre zostanú, ale...kto ich nájde???
Voyager 2
A tak, ak sa nechceme spoliehať iba na neuveriteľnéšťastie, že niekto v budúcnosti nájde našu prestarnutú sondu krúžiacu sisvoje kolieska okolo Slnka alebo narazí na pristávací modul na Mesiaci, musímepreto niečo aktívne urobiť. Inak sa celá naša existencia stratív nekonečnom čase, a to by sme nemali dopustiť. Nebolo by zlé, ak bysme odovzdali naše znalosti, všetok náš dosiahnutý vedecko-technický pokrokbudúcej „generácii" inteligentnej civilizácie, ktorá možno osídli Zem. Dáme jejtak šancu neštartovať od nuly ako my a zvýšime pravdepodobnosť ichprežitia. Alebo jednoducho zanechať nejakú dlhotrvajúcu zmienku o nás naspôsob platne na lodiach Voyager. Že tu kedysi boli nejakí ľudia, ako vyzerali,čo dosiahli, akými problémami sa trápili a prešli a ak sa bude dať ajkvôli čomu museli zo scény odísť. V takom prípade by bolo dôležitévymyslieť spôsob, ako bude tento náš odkaz na istom stupni vývoja budúcejcivilizácie bezpečne odhalený a rozlúštený. Nechám na kompetentných, aby sa zaoberali technickými otázkami tohtoriešenia. Aby zvážili klady a zápory a vyselektovali informácie,ktoré sú vhodné a ktoré nie. Pretože informovať budúcich pánov tejtoplanéty dopredu o vedeckých objavoch a ešte horšie technických beztoho, aby celá ich spoločnosť prešla príslušným vývojom, nemusí byť dobrýnápad. Stačí len predstava, čo by to narobilo s ľuďmi, keby sa prílišzavčasu dozvedeli ako sa dostať k nukleárnym zbraniam. Bez dostatočného uvedomenia si hrozieb, ktoré niektoré technológie ponúkajú, by to bol skôr krok k záhube budúcej civilizácie. Toto bude treba určite premyslieť do hĺbky, aby sa nevykonali hlúpe kroky.
