Časť prvá: Niet záchrany
Asi tou najväčšou kataklizmou, aká môže človekapostihnúť je zánik celého vesmíru alebo aspoň zmena jeho vlastností na také,ktoré nie sú zlučiteľné so životom, prípadne s inteligentným životom. Predtakouto pohromou niet záchrany ani úniku. Vesmírje náš domov a ak vôbec existuje niečo mimo neho, nejaké paralelnévesmíry, ktoré by mali neustále vznikať podľa tvrdení inflačných a superstrunovýchteórií, a zatiaľ vyzerá byť nemožné s nimi komunikovať, nieto ešte sado nich dostať. Ale do takýchto, príliš hypotetických, úvah nechcem zachádzať.Budúcnosť vesmíru nie je podľa dnešných znalostí v žiadnom prípade ružová.Vyzerá to, že ho čaká stav, ktorí vedci označujú ako „tepelná smrť", kedy savšetky nerovnosti teploty a iné nehomogenity vesmíru vyrovnajúa prenos informácie sa stane nemožným. Vesmír sa rozopne do obludnýchrozmerov, kde všetky galaxie, ktoré dnes poznáme, budú pred nami unikať rýchlosťouvyššou, ako je rýchlosť svetla. Pre budúcich inteligentných pozorovateľov tuzostane už len miestna skupina galaxií a nikdy pozorovaním nezistia, ževesmír kedysi vyzeral úplne inak a že sa iba úžasne zväčšil. Neskôr aj poslednéhviezdy vyžiaria svoje zásoby energie a zaniknú v stále sarozpínajúcom vesmíre, kde priemerná vzdialenosť medzi jednotlivýmielementárnymi časticami bude neobmedzene rásť. Nočná obloha sa ponorí do úplnejtmy (čo síce nastane omnoho skôr ako sa vesmír priblíži k svojej tepelnej smrti,ale to nie je podstatné) a vesmír budú tvoriť už len mŕtve a temné jadráhviezd ako nemí svedkovia zašlej doby slávy vesmíru v jeho dnešnej pompéznejpodobe a množstvo rôznych častíc. Zmiznú akékoľvek zdroje energiea je myslím zrejmé, čo to pre život bude znamenať. A nielen na Zemi,ktorá dokonca vtedy už dávno nebude existovať. Skrátka a jasne, podmienkypre existenciu života v tomto vesmíre kedysi vznikli (13 miliárd rokovdo minulosti) a v istom bode v budúcnosti aj zaniknúa zrejme tomu nie sme my ani nikto iní, inteligentnejší, schopní zabrániť.Tiež únik pred touto katastrofou vyzerá ako nemožný, hoci nikdy by sme nemalipodceňovať schopnosti budúcich vyspelých civilizácií. My sa však chceme zameraťlen na šance človeka na prežitie. A aby toho nebolo málo, smrť vesmíru (vzmysle konca podmienok pre existenciu života) nie je jediný znepokojujúci jav,ktorý môže nastať.
Obrázok zobrazuje výrez z tzv. Hubble deep field, snímka exponovaná stovky hodínodhalila tisíce galaxií na samej hranici pozorovateľného vesmíru. Galaxie, naktoré sa pozeráte, vznikli krátko po vzniku vesmíru a my ich vidímev ďalekej minulosti. (zdroj: http://www.stsci.edu/ftp/science/hdf/hdf.html) Podobne kataklizmatický priebeh môže mať tzv. fázovýprechod vesmíru, ktorý sa niekoľkokrát od jeho vzniku už odohrala znamenal prevrat v jeho základných fyzikálnych vlastnostiach.Nechávam na čitateľovi, aby si predstavil, aký vplyv by na našu existenciu malazmena takých fundamentálnych princípov ako napr. gravitačné pole Zeme... Predpár rokmi dokonca vznikli medzi fyzikmi obavy, či by nemohli fázový preskokvákua vyvolať vysokoenergetické zrážky v urýchľovačoch častíc. Neskôr bolitieto obavy zažehnané, dostatočne vysoké energie zatiaľ nedosahujeme. Alepredstavte si, čo by to znamenalo, keby tieto energie máme. Hlúčik fyzikov bysi pripravil experiment, spustil urýchľovač a ... zrazu koniec, vlastnosticelého vesmíru by sa zrazu zmenili a v tejto pohrome by sme zanikliaj so všetkým životom.
Vírová galaxia v súhvezdí Poľovných psov vzdialená od nás 23 miliónov svetelných rokov pozostáva z 2 galaxií, ktoré sú spojené plynovým medzigalaktickým mostom a po istom čase celkom splynú. Podobný osud čaká aj našu domovskú Galaxiu za niekoľko miliárd rokov. Zrazí sa so svojím dvojčaťom, známou Veľkou hmlovinou v Androméde viditeľnou voľným okom (posl. obrázok). Fotografiu vyhotovil Hubblov ďalekohľad vrámci projektu Hubble Heritage Project.(zdroj: http://heritage.stsci.edu/2005/12a/big.html)
Samozrejme, človek si povie, znie to síce hrozivo, ale jeto nesmierne vzdialená budúcnosť. Ak sa zameriame len na smrť vesmíru, takstále máme pred sebou nevyčísliteľné miliardy rokov, kým sa tak stane. Keď siuvedomíme, že ľudská civilizácia existuje približne 5000 rokov tak už len 10 miliárdrokov znie ako nekonečný časový interval, ktorý je pred nami. Za 100.000 rokovčlovek zliezol zo stromu a vyslal svojho zástupcu na Mesiac, jeho sondylietajú po celej slnečnej sústave, niektoré ju už dokonca opustili a našemozgy pochopili najtajnejšie zákutia celého vesmíru (čo pre autora predstavujeto najúžasnejšie čo sa nám mohlo podariť). Čoskoro zástupca ľudského roduzrejme pristane na Marse a pomalými krôčikmi začne osídľovať ostatné pevnéplanéty. Nikto si však netrúfne odhadnúť, kde budeme a čo s nami budeo tisíc rokov, nieto ešte o miliardy rokov v budúcnosti. Je topriestor iba pre našu fantáziu. Kozmológovia a geológovia často radi prirovnávajú celý vek vesmíruk jednému dňu. Keď to urobíme my, tak zistíme, že si môžeme s úľavouoddýchnuť: ak si 10 miliárd rokov predstavíme ako 24 hodín, tak smez tohto dňa od nášho „zlezenia zo stromu" zatiaľ ukrojili ani nie 10sekúnd. Zdanlivo pred nami leží budúcnosť s netušenými možnosťami a obrovskýmpotenciálom pre náš technický a technologický rozmach, pre osídlenie celejGalaxie a ďalej možno celého vesmíru. A ktovie, možno v takomstupni vývoja budeme schopní znovu uplatniť to, vďaka čomu sme boli úspešnív evolučnom boji kedysi tu na Zemi: pred nebezpečenstvom sa skryť alebo ho sami zničiť.To ešte dnes nikto nevie. Žiaľ, ako si ukážeme v druhej časti, 10 miliárdrokov šťastnej a nerušenej budúcnosti nás ani zďaleka nečaká. Čo nás čaká,sú iba miliardy rokov pekla a tvrdého boja o prežitie, ktorés najvyššou pravdepodobnosťou náš druh ani žiadny iný pôvodom zo Zemeneprežije.
(zdroj: http://www.astrocruise.com/m31.htm)
