Celý paradox je ale len zdanlivý. Síce bežného človeka vždy ohúri, keď astronómi začnú rozprávať o zápalkovej škatuľke z neutrónovej hviezdy, ktorá váži miliardy ton, ale aj také bizarné útvary ako neutrónové hviezdy, či priam magické čierne diery sú svojou podstatou veľmi jednoduché. Vo svojej zložitosti si to nemôžu rozdať so žiadnym živým organizmom na Zemi. Živé organizmy sú bezpochyby tým najzložitejším, čo vesmír stvoril. Fakt, že nám ležia pod nosom, spôsobuje, že nám pripadajú také banálne, zbytočné, primitívne a jednoduché. Ale stačí sa len trocha zahĺbiť do problematiky fungovania hocijakej živej bunky...a zostaneme s úžasom stáť. Tieto komplexné a vysoko špecializované procesy nádherne zobrazuje video , ktoré odporúčam každému, aj tomu, kto si teraz myslí, že ho to nezaujíma.
Je pochopiteľné, že rozmotať klbko záhad života ako takého, života, ktorý sa ešte akoby naschvál neustále mení a diverzifikuje, na Zemi, ktorá len neochotne odovzdáva svoje poklady, je úloha nadľudská ak nie nemožná. Konečne, tajomstvo samotného vzniku života môže celkom ľahko zostať navždy nerozriešené, a my odkázaní len na hypotézy, špekulácie a snáď aj nejaké experimenty. Napriek neznalosti celkovej koncepcie vzniku a prvého vývoja života, mnohé čiastkové výsledky sú dnes už známe. Predovšetkým ide o fakt, že život sa na Zemi uchytil takmer okamžite po jej vzniku. Medzi najstaršie známe prejavy živých organizmov patria stromatolity, ktoré sú bezpečne dochované spred 3,5 miliardy rokov v západnej Austrálii a Zimbabwe.
Stromatolity zo západnej Austrálie predstavujú najstaršie prejavy biologickej aktivity na Zemi. (http://photos-of-people.com/australska-priroda/stromatolity-najstarsie-organizmy-planety.html)
Čo je však zarážajúce, organizmy, ktoré ich tvorili už využívali fotosyntézu. Keďže fotosyntéza je mimoriadne zložitý proces a nemohol vzniknúť len tak náhodne, ale život sa k nej musel prepracovávať dlhodobým a zložitým vývojom spôsobom pokus - omyl, je viac ako zrejmé, že život samotný musí byť ešte omnoho omnoho starší ako už pomerne komplexné a zložité organizmy tvoriace stromatolity. Vzhľadom na cestu, ktorú musel prejsť, sa začína rysovať obraz prvotnej mladej Zeme už obývanej prvými primitívnymi organizmami na úrovni mikróbov. Ak však chceme vysvetliť vznik života na Zemi, počet problémov pri takomto prístupe len narastá. Najväčším z nich je fakt, že Zem prešla obdobím pred cca 3,8 miliárd rokov obdobím intenzívneho bombardovania. Aj nárazy menších kusov protoplanetárneho disku krúžiaceho okolo Slnka spôsobia roztavenie celej, už konečne stuhnutej kôry a kompletnú sterilizáciu povrchu. Predtým zase ešte nebola kôra stuhnutá, pretože povrch mladej Zeme iba postupne a veľmi pomaly chladol. Pekelné podmienky, ktoré na tejto planéte vládli, predstavujú vážnu prekážku teóriám vysvetľujúcim vznik života, ktorý podľa iných dôkazov spadá časovo práve sem. Bolo by možné, že život vznikol na Zemi opakovane, po každej sterilizácii znova a znova, keďže po odznení následkov takej apokalypsy sa opäť ustanovili vhodné podmienky? Ak bol život iba hrou náhody, určite nie. Ak nebol, možno áno. Ale ďalekosiahle závery z takejto úvahy robiť nemôžeme, keďže stále nevieme ako a kde naozaj vznikol.
Čo si však pod životom na tej najprimitívnejšej úrovni predstaviť? Išlo len o nejakú pomerne komplexnú, ale vzhľadom na dnešný život na Zemi dosť primitívnu samoreplikujúcu sa molekulu, ktorá sa samovoľne objavila? Zrejme áno, hoci to, ako presne vyzerala, sa už asi nikdy nedozvieme. Otázkou by mohlo byť aj niečo iné, a síce, či život povstal z jedného takého zdroja alebo má pôvodov viac. V takom prípade by dnešné prejavy života vykazovali na najhlbšej molekulárnej úrovni rôzne variácie, ale nič také sa nepozoruje. Vyzerá to tak, že sme deťmi jednej pôvodnej molekuly, jedného prameňa života, ktorý sa objavil na Zemi v geologickom meradle takmer okamžite po jej vzniku. Všetky dnes známe prejavy života totiž zdieľajú rovnaký chemický a fyzikálny aparát. Z tohto jedného prameňa sa po nepredstaviteľne dlhom čase evolučného skúšania lepších foriem a zahadzovania nepodarkov vyvinul do dnešného bohatého stavu, ako ho schematicky znázorňuje obrázok. A hra evolúcie a neustále skúšanie nových foriem samozrejme pokračuje ďalej. Tri domény života na Zemi - baktérie, archea a eukaryoty so spoločným (neznámym) univerzálnym predkom. (http://coastal.er.usgs.gov/coral-microbes/)
Podstatným na tomto obrázku je jediný koreň celého stromu života, ako už bolo spomínané vyššie. Dnešný stav znalostí sa končí niekde tam, kde sa graf zbieha do tohto spoločného kmeňa. Život v týchto troch doménach existuje minimálne po dobu posledných 3 miliárd rokov. Vtedy sa od spoločného predka oddelili postupne baktérie, neskôr sa na samostatnú cestu vybrali aj archea a eukarya. To je všetko dnes bezpečne známe. Čo zostáva neznámou, je posledný spoločný predok. Pritom treba brať na zreteľ, že posledný spoločný predok všetkého živého na Zemi neznamená (!) to isté ako prvá živá vec na Zemi. Medzi ňou a posledným spoločným predkom mohlo prebehnúť niekoľko stoviek miliónov rokov búrlivého vývoja. A tu sa už konečne dostávame k jadru celého môjho článku. Paul Davies vo svojej knihe Piaty zázrak totiž predstavil svoju zaujímavú myšlienku, lepšie povedané súbor predstáv, kde a ako sa mohol život na Zemi objaviť. Síce ani on sa nezaoberá tou najhlbšou podstatou vzniku života z neživej hmoty (skôr poukazuje na vážne problémy náhodného zhluku aminokyselín do vhodných bielkovín), ale vytýčil aspoň jasné body na tejto ceste.
(pokračovanie 26.2.2008 09.00...)
