Keď som sa však k týmto knihám vrátil nedávno, s odstupom niekoľkých rokov, hneď mi udrelo do očí, že nič iné tam nie je. To, čo ma kedysi tak nachýnalo, mi teraz pripadalo neúplné až nudné. Stále len boj o moc, politickú, či hospodársku, politika, vojny. Jeden kráľ strieda iného, jedná vláda a ideológia druhú. Pritom v dejinách ľudstva je toľko zaujímavého a zrejme aj podstatnejšieho, ako ten posvätný boj o moc. Pre mňa osobne sú to dejiny rozvoja poznania a technického pokroku a vplyv klimatických zmien na vývoj civilizácie. Iní by možno uprednostnili dejiny umenia, náboženstva (mám na mysli skôr zmeny v doktrínach viery, vznik a zánik náboženských predstáv u človeka, nie typické handrkovanie sa stredovekej cirkvi o majetky a vplyv končiaci rozkolmi a schizmami) alebo filozofie.
Postupom času som vo svojej knižnici nazhromaždil viacero titulov žánru, ktorý som si pre seba nazval alternatívne dejiny a nové stále aktívne vyhľadávam (zoznam a krátky popis je na konci článku). Príbehy, v nich obsiahnuté sú pre človeka otupeného dejinami tvorenými len a len politikou a zápasom o moc sviežim a novým pohľadom na nás samých. Pamätám si ako som s úžasom čítal Virus času od Petra Borschieda. Čitateľ s ním prejde od stredoveku až k súčasnosti bez zakopávania o vojny a politiku, aj keď niekedy sa im samozrejme vyhnúť nedá. Človek by neveril, aká zamotaná história sa skrýva za vznikom pôšt, pôžičiek na úrok, náramkových hodiniek, dopravných značiek, instantných polievok alebo automobilov a ich zdokonaľovania. Predpokladám, že máolkto tuší ako, kde a prečo vznikla napríklad taká poštová služba, pričom väčšina z nás vie, kedy a prečo sa odohrala storočná vojna. Obidve udalosti v čase podobne rovnako vzdialené, ale jedna z nich hrubo zanedbávaná.
Alebo taká história vedy. Veľmi sa mi páčila kniha Velký třesk od Simona Singha. Nepoznám podrobnejší a „čtivější" opis dejín teoretického konceptu vzniku vesmíru v konečnom čase v minulosti zo superhustého počiatočného stavu. Vedmosť, že v roku 1929 skrachovala burza na Wall Street patrí k bežnej výbave priemerne vzdelaného človeka. Poznanie, že presne v tom istom roku bol objavený na tú dobu prevratný a šokujúci jav rozpínania celého vesmíru, skôr k excesom. Zrejme rovnako zapadne čoskoro prachom aj objav len celkom nedávny, z roku 1998, kedy 2 tímy astronómov zmerali, že táto expanzia sa nielenže nespomaľuje, ako predvídali snáď všetky teórie, ale naopak, zrýchľuje sa, a my sami me tvorení z hmoty, ktorá predstavuje len akúsi zvláštnu mizivú a excentrickú časť celého všehomíra.
Edwin Hubble pózuje pri Hookrovom ďalekohľade na observatóriu Mt. Wilson, kde okrem iného objavil expanziu vesmíru.
Býva zvykom dejepisných kníh venovať sa analýzam vzniku vojnových konfliktov, ale väčšinou sú tieto analýzy točia okolo toho istého, okolo ľudí, moci, točia sa v kruhu. Často sa zabúda na okolnosti, ktoré človek neovplyvní, kým ony ovplyvňujú jeho významne - výkyvy počasia, ale aj pomalšie klimatické zmeny. „Je naozaj náhoda, že zrovna v čase vrcholiacej malej doby ľadovej sa švédske vojská prehnali Prahou?", pýtajú sa autori kníh ako Malá doba ľadová alebo Historia a změna klimatu. Je pomerne známe, že stredoveká teplá perióda umožnila rozvoj a dobvačné výpravy Vikingov cez Island na Grónsko až do Severnej Ameriky. Všetky tieto osady okrem islandskej zanikli s príchodom zhoršenia klímy na začiatku 14. storočia. Menej sa už vie, že hladomory spôsobené zhoršením podnebia udierali vo Francúzsku v druhej polovici 18. storočia, zhodou náhod pred vypuknutím revolučného krviprelievania. Takýchto náhod je počas celého obdobia malej doby ľadovej (podľa rôznych interpretácií od 14. do 19. storočia) podozrivo veľa. Zaujímavé sú aj dobové kroniky alspkých dediniek, kde dedinčania prejavujú obavy pred postupujúcimi ozrutnými horami ľadu, ktoré už zničili blízke polia a čoskoro zvalcujú aj ich domy. Nechcem tvrdiť, že za všetkým stoja klimatické zmeny, presnejšie isté dlhodobejšie výkyvy počasia, ale ani ich obchádzanie nie je logické.
Ja chápem a rozumiem, že ľudské správanie a pocity sú v mnohom vrodené a vyselektované tisíckami generácií a ľudia napríklad za svoju vlastnú xenofóbiu alebo nutkanie žiť v spoločnosti a nie osamote nemôžu. Koniec koncov, sám som len človek a rovnako aj za mnou sa ťahá desiatky miliéonov rokov dlhé evolučné dedičstvo. Napriek nemu sme však druh, ktorý sa rád kvalitatívne vyčleňuje zo živočíšnej ríše. Veď sme predsa vybudovali civilizáciu, dobývame vesmír, tvoríme umenie a abstraktným myslením sme vybudovali veľkolepé fyzikálne teórie vysvetľujúce prakticky všetky známe veci. Snáď už dozrel čas aj na to, aby sme hľadali v našej minulosti to naozaj podstatné, to čo k tomuto rozvoju prospelo najviac. Nie to, čo rozvoju kládlo polená pod nohy.
Často rozmýšľam, ako by vyzerali učebnice dejepisu, ktoré by nám napísal nejaký iný mimozemský inteligentný druh, ktorý by nás iba z diaľky pozoroval a zapisoval to, čo by preňho bolo zaujímavé a zjeho hľadiska podstatné pre nás samých. Ak by to bol druh, ktorý by si viac vážil poznanie ako ničenie, asi by sme sa dosť čudovali, porovnávajúc to, čo si viac na vlastnej minulosti ceníme my, a čo oni.
Zoznam titulov, venujúci sa "alternatívnym" dejinám.
Jared Diamond: Osudy lidských společností; Kolaps
Peter Borscheid: Virus času
Simon Singh: Velký třesk
Brian Fagan: Malá doba ledová
W. Behringer: Kulturní dějiny klimatu
J. Jones: Říše světla
P. Acot: Historie a změna klimatu
J. Barrow: Teorie ničeho
D. Lewis-Williams: Mysl v jeskyni, Uvnitř neolitické mysli
