Pretosa tešili veľkej úcte a najúspešnejší z nich boli zvolávaní na veľkévzdialenosti, aby pomáhali zraneným (príslušníci juhoafrického kmeňa Sanov napríklad verili,že choroby spôsobujú neviditeľné jedovaté šípy vystrelené dušami mŕtvychz podsvetia a šaman má vďaka kontaktom s podsvetím schopnosťvysať tento jed a divokým výkrikom ho dostať zo seba von), nakláňali sibožstvá (Slnka, dažďa), sprostredkovávali rozhovory s dušami mŕtvych,prípadne predpovedali budúcnosť.
Čo jefascinujúce, halucinačné zážitky majú jednotnú štruktúru a priebeh a otvárajútak dokorán dvere, ktoré sny nechali iba čiastočne pootvorené. Dvere do nášhopodvedomia a ku koreňom príčin dodnes pretrvávajúcej vieryv nadprirodzené bytosti a v posmrtný život. Naprieč všetkýmicivilizáciami na Zemi, počas celých vekov sú náboženské predstavy ľudí nazákladnej úrovni úplne totožné. Spoločenstvá ľudí, ktoré nemohli byťv žiadnom prípade v nijakom kontakte desiatky tisícročí veriav to isté, myslia si to isté... to nepochybne nie je náhoda. Táto zhoda musí mať príčinu. A ňou je náš mozogv štádiu vývoja, aký dosiahol u druhu homosapiens. Jeho, z hľadiska pochopenia, najtajomnejšia a najhlbšiaštruktúra a neurologické pochody v ňom prebiehajúce pri normálnom vedomí, alenajmä v zmenených stavoch vedomia, počas rôznych štádií halucinácií.
Zmenené alebovzbudené stavy vedomia (ešte raz opakujem, sú to stavy vedomia, ku ktorým samožno dopracovať rôznymi cestami a jednotlivé kultúry a náboženstváaj rôzne cesty využívajú, buď sú to halucinogénne a psychotropné látkyv rastlinách alebo sa dá tranz vyvolať rytmickými sluchovými, ale najmäzrakovými vnemami, samozrejme existujú aj iné spôsoby, laboratórne sak halucináciám ľudia prepracujú aj uzavretím do zvukotesnej miestnosti...)môžu prejsť cez 3 štádiá, ktoré tu stručne spracujem z už spomínanejpublikácie The mind in the cave:
V prvom štádiu ľudia vidiajednoduché geometrické útvary, čiary, lomené čiary, vlnovky; pretože tietoobrazce vytvára náš napevno daný mozog a procesy v ňom,prežívajú toto prvé štádium ľudia z rôznych kultúr vždy rovnako, geometrické obrazce môžublikať, prekrývať sa, rozpínajú sa a zmršťujú.
V druhom štádiu sa ľudia snažiaporozumieť týmto obrazcom a priraďujú im objekty z každodennéhoživota; znamená to, že druhé štádium už je závislé od kultúry, prostredia,v ktorom dotyčný jedinec vyrastal a tiež od jeho okamžitéhopsychického a fyzického rozpoloženia.
Pri prechode do tretieho štádia saobrázky výrazne menia; mnohí ľudia majú pocit, že sa nachádzajú vovíriacom tuneli a sú ťahaní do jeho hlbín, vnemy z predošlýchštádií sú potlačené alebo sa nachádzajú na stenách tohto tunela; ilúziatunela sa spája tiež s predsmrtnými zážitkami; v strede tunela môžebyť viditeľné intenzívne svetlo a v tuneli môžu byťviditeľné osoby známe (aj zosnulé!) dotyčnému jedincovi; celý obraz tiežpulzuje. Vízie z tretieho štádia majú pôvod v pamäti a súmimoriadne živé. Halucinujúce osoby prestávajú rozlišovať medzi realitoua ilúziou a v konečnom stave sa stávajú sami súčasťousvojich vidín, mávajú pocit, že sa premieňajú na zvieratá a zažívajúešte mnoho ďalších zázrakov. Vznášajú sa, lietajú, dostávajú sa dokontaktu so svojimi vidinami. Môžu tu trpieť alebo sa aj celkom obetovať za nejaký vznešený cieľ (uzdravenie súkmeňovca, úspešný lov, záchrana kmeňa pred hladovaním, chorobami...) a na konci celého zážitku, intenzívne vnímaného utrpenia sa vracajú z jaskyne, z temna, na svetlo, do reálneho bytia ako celkom nová osoba.
Tretie štádiumje zjavne najzaujímavejšie. Ilúzia pádu do tunela je typická pre západnúkultúru, v iných sa na opis tohto fenoménu používa skôr otvor v zemi,ktorými možno navštíviť ríšu duchov, podsvetie a ktorou môžu títo duchoviavystúpiť von.
Vďaka týmto univerzálnym obrazominštalovaným v našich mysliach (!) je alternatívna realita, teda duchovnýsvet, principiálne všade rovnaká. Dá sa hovoriť o rozvrstvení kozmu dotroch úrovní. Prvá je skutočnárealita známa z každodenného života. Druhou vrstvou je ríšapodsvetia, kam sa šamani tradičných spoločenstiev lovcov a zberačovdostávali počas „pádu do tunela, do otvoru v zemi". Túto ríšu obývajú dušemŕtvych druhov. Poslednou vrstvou je nebo, kde môžu sídliť bohovia aleboiní predstavitelia vyššej moci, s ktorými boli šamani v kontaktepočas intenzívneho prežívania halucinácií v treťom štádiu (pocit vznášaniasa, letu). Vidíme, že ajbez akéhokoľvek fyzického kontaktu sa spoločenstva lovcov a zberačov mohlivďaka konštrukcii mozgu, ktorý máme všetci rovnaký, zhodnúť v názoroch naalternatívnu realitu, na nehmotný svet duchov mŕtvych a bohov. Že nejdelen o bohapusté fantazírovanie, to dokladajú nástenné maľby nájdené pocelom svete.
Najznámejšie náleziská sú zo západnej Európy, južnej Afrikya severnej Ameriky, hoci časovo nekorelujú. Najmä výtvarné umenie kmeňa Sanov z južnej Afrikybolo dobre preskúmané, keďže ešte na počiatku minulého storočiapríslušníci tohto spoločenstva lovcov a zberačov žili vo svojom tradičnomsvete. Svete, ktorý komunikoval prostredníctvom šamanov s dušami mŕtvych.Nástenné maľby staré desiatky tisícročí zobrazujú všetky tri štádia halucináciípri tranze, v kontexte danej doby. Šamani sa tu vo vrcholných štádiáchhalucinácií premieňali na oryxa (veľká africká antilopa) a svojímobetovaním privolávali dážď. Po precitnutí z tranzu maľovali svoje vidiny(samozrejme verili, že sa jedná o skutočný svet) na skaly v rôznychskalných otvoroch a jaskyniach, aby ich tak zobrazili aj pre bežnýchsmrteľníkov a mohli uctievať aj v čase normálneho vedomia. Títozvyšní členovia spoločenstva ochotne verili svojim šamanom - veď dokonca aj onisami sa v snoch dostávali k dušiam mŕtvych, k bohom, lietalialebo padali do dier v zemi. Podľahnúť svojmu mozgu, svojmu podvedomiunebolo nič ťažké. A keď videli v tranze sa zmietajúceho šamana,ktorému sa vo vrcholných okamihoch halucinácií valila z úst a nosakrv, nič viac im na presvedčenie nebolo treba. Najmä ak ním opisovaná ríšamŕtvych a bohov bola v dobrej zhode s ich vlastnými snamia predstavami.
Príklady skalného umenia kmeňa Sanov z púšte Kalahari. Každý obraz či rytina mal hlboký duchovný význam a neplnil estetickú funkciu. (http://www.hp.uab.edu/image_archive/ta/tab.html)
Ani výber miesta, kde tvorili svoje umelecké diela(slovo umelecké asi nie je vhodné, maľby pre spoločenstvá lovcova zberačov spred 40.000 rokov neplnili estetickú, ale spoločenskú funkciu)nebol náhodný. Tmavé, zívajúce a strach naháňajúce otvory do jaskýň pôsobili veľmisilným dojmom, že sú to tie skutočné otvory v zemi, ktoré videli vosvojich cestách do ríše temna. Steny jaskýň tvorili pre mladopaleolitického človeka tú povestnú membránu, na ktorej zhmotňoval zážitky z oného sveta. Nešlo len o jednoduché nákresy, využíval sa samotný povrch steny, ktorý evokoval tieto predstavy a používal sa pri tvorbe (rôzne previsy a záhyby mohli tvoriť chrbát bizóna, zvyšok sa dokreslil, jamky v stene boli prejavom oka, atď.). AJ vo vidinách sa obrazy zvierat a duchov zjavovali najčastejšie ako dvojrozmerné, na stenách tunela, ktorým šaman vstupoval do ich sveta.
Nádherná mladopaleolitická výzdoba jaskyňe Lascaux vo Francúzsku. Nástenné maľby aj tu plnili duchovnú funkciu, steny boli rozhraním medzi svetom pozemským a svetom duchov. Členitosť ich povrchu, vystupňovaná chabým osvetlením, evokovala v šamanoch obrazy, aké zažívali pri halucináciách počas ciest do ríše duchov. Ich dokreslením vznikli verné kópie duchov.
Jaskyne sú v miestach pobytu skupínľudí v tejto ére pomaľované obrazmi, ktoré nenechávajú nikoho na pochybách.Stvoril ich človek, alebo ľudia, ktorí prežili intenzívne zážitky spojenés kontaktom s podsvetím a božstvami. Sú tu rôzne lomené čiarya vlnovky, postavy sčasti ľudské, sčasti zvieracie (zvieratá sa menilipodľa reality, v ktorej daná skupina žila, mohlo ísť o antilopy,levy, ovce, bizóny, v Európe býky...), jednoznačné prejavy vidín prihalucináciách a v tranze. Konkrétne prejavy a zosobneniaživočíchov sa všade vo svete líšia, ale jadro zostáva rovnaké: 3 vrstvyvesmíru, jedna skutočná a dve z alternatívnej reality (pre danýchľudí bolo samozrejme všetko skutočné).
Taktozvláštne sa prejavuje mozog jediného ľudského druhu, ktorý prežil všetkynástrahy prírody a posledných 35.000 rokov žije na Zemi sám ako poslednýžijúci zástupca rodu Homo. Mozog,ktorý mu umožnil myslieť a plánovať a byť úspešný, v sebeobsahuje ako neoddeliteľnú časť aj svoju temnú stránku. Podvedomie, vytvárajúcezvláštne obrazy, ktoré neskôr dokáže zmiešať s pamäťou (pamäťou na úmrtiedruhov, ich pohreb, sny...) a vystupňovať do búrlivých citových prežitkov.Tieto neurologické mozgové procesy si človek rozumný nesie počas poslednej dobyľadovej (obdobie pred 80.000 rokmi) z Afriky do celého sveta, ktorýčoskoro ovládne. Rozšíri sa tak prudko, že ešte dnes sú si dvaja ľudia z opačnýchkoncov sveta geneticky bližší, ako dve náhodné gorily, pobehujúce v jednomlese. V celom svete vybuduje náboženstvá, ktoré budú klíčíť z týchto prvotných duchovných predstáv. Primitívne náboženstvá mladého paleolitu odohrajú svoju dôležitú úlohu v dejinách ľudskej spoločnosti a po naplnení svojho intelektuálneho potenciálu upadnú do zabudnutia. Niečo z nich však zostane a pretrvá do dnešných dní.
(pokračovanie 13.3.2008..09.00)
