Čo som doteraz nestihla

Myslela som si, že toto bude pokojný týždeň. Predstavovala som si to tak, že do stredy pohoda a potom už to nejak rozchodím. Do piatku. Život a party time. Fuj, aké sa mi to teraz zdá byť povrchné....no ale takto žijeme my, bezdetné 29tničky bez záväzkov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Pecka prišla v stredu naobed. Môj 38ročný šéf, inak normálne zdravý a vitálny chalan sa rozhodol, že bolo dosť pohody a prestal koordinovať svoje pohyby a reč. Treba trocha vzrúša, ako hovorieva, a zabezpečil nám - a v neposlednom rade sebe, všakže - poobedie na srdcovo cievnom na Kramároch a nakoniec na áre.

Podozrenie na mozgovú, alebo srdcovú príhodu. Príležitostný fajčiar, žiadna podobná rodinná história, žiadne problémy. Teraz premedikovaný, na prístrojoch a prevážaný helikoptérou do rodného Nemecka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto je náš osud, povedal mi môj kolega, nikdy nevieš kedy sa ti upchá nejaká debilná malá cievka v hlave a si v paži. Príde to keď to vôbec nečakáš.

Zapálil si.

Po ceste domov som v aute preľaďovala stanice a hľadala niekde V dolinách od Duchoňa, alebo nejaký podobný úlet, ktorý ma vždy zaručene rozreve, ale nakoniec som aj tak len tupo civela pred seba. Celé toto je akoby ste v 150km rýchlosti napálili čelne do stromu, rozmýšľala som. Sekunda, ktorá vám zmení život.

Došlo mi, že keby to dopadlo horšie a od toho bol len na milimeter, nestihol by už dokončiť nič z toho, čo mal v pláne. Neodišiel by koncom februára na plánovanú dovolenku, nestihol by svojej žene povedať, že má dobré vlasy a svojho syna by už asi nezobral do náručia. Už by sme sa nehádali tak ako bolo u nás v kancelárii zvykom i keď sme vopred obaja vedeli, že nakoniec všetko dobre dopadne a sme zohratý team. Spomenula som si, ako mi v poslednom čase išiel na nervy s klasickým buzerovaním ohľadne nepodstatných detailov. Už sa mi to nezdal byť až taký problém.

SkryťVypnúť reklamu

Musím zavolať mame. A Rišovi a Chrobáčikovi napísať mail do Austrálie. Možno by som mohla nejak Eve a Ďurovi dať najavo že som rada, že ich mám. Dám konečne bezdomovcom tie veci, čo mám už mesiac pripravené v pivnici a pozriem si všetky filmy, ktoré som nevidela a chcela vidieť a pôjdem do Vlkolínca na víkend. Prestanem byť vytočená na môjho brata, možno to takto malo byť. Poviem mladšiemu bratovi, že jeho frajerka je super a všetko dobre dopadne. Musím ísť čo najskôr s Líviou na kávu a s Robom na víno. Doriešim si nemčinu a v nedeľu sa budem dlho rozprávať s omamou.

Dnes si doma vyložím nohy, pustím Dianu Krall a úplne v pohode si poplačem. No a čo.

SkryťVypnúť reklamu

Najmä preto, že som stihla urobiť veci, ktoré boli dôležité a ktoré by som určite nechcela nestihnúť.

Nora Remiarová

Nora Remiarová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Je častokrát presvedčená, že pláva proti prúdu. Verí intuícii a znameniam osudu. Má rada biele zástavy v oknách ľudí. Viktorova a Teova mama. Rozvedená, deti v striedavke. So it goes.. Zoznam autorových rubrík:  fikciaHyperaktivita moja každodennámikrozamysleniaListy ( na pokračovanie)SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

108 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu