Je častokrát presvedčená, že pláva proti prúdu. Verí intuícii a znameniam osudu. Má rada biele zástavy v oknách ľudí. Viktorova a Teova mama. Rozvedená, deti v striedavke. So it goes.. Zoznam autorových rubrík: fikcia, Hyperaktivita moja každodenná, mikrozamyslenia, Listy ( na pokračovanie), Súkromné, Nezaradené
A opäť je tu, tá horká nostalgická slina, potvora jedna. To mávam vždy keď sa stretnem zoči-voči s minulosťou, keď na mňa dýchne spoza barového stola. Po minime spánku a maxime zážitkov mám dnes tú správnu kocovinu, tak nech!
Keď sa ocitla pod hladinou, len okrajovo vnímala bolesť vystreľujúcu zo zraneného hrudníka. Uvedomovala si množstvo zvukov a svoje búšiace srdce, ktoré akoby jej pulzovalo zrýchlene v ušiach. Bolo to šialené a absurdné, pláva ktovie kam, silný prúd si s ňou surovo robí čo chce a ona práve teraz vníma len ten hluk. Cinkot ako z veľkého množstva príborov zo školskej jedálne, bubliny, dokonca škrípanie, nejaký tupý náraz spomalený masou vody a tlak, kúsok od nej. Vzápätí sa jej podarí vynoriť sa na pár sekúnd nad hladinu, ale len natoľko, aby mohla vypľuť bahno a nejaké kúsky drobných kamienkov a nadýchnuť sa. Nadýchnuť sa s očami vytreštenými na oblohu, kde už ani vtáky nevidno. Len kus oblohy bledomodrej farby, ktorá akoby tam vôbec nepatrila. Ale opäť ju strhne rýchlo sa valiaca hučiaca voda a keď jej ostrý plech plávajúci okolo odtrhne kus mäsa na zadnom stehne, našťastie stratí vedomie.
Určite bilancuje. Tvári sa že nie, lebo to je celá ona, ale som si istá že v duchu spomína, ráta, premýšľa a podčiarkuje. Jej príbeh nie je ničím výnimočný, je žena ako státisíce iných..ale je to moja mama a pre mňa výnimočnejšej ženy niet.
Mám jedno želanie...teda je ich vlastne neskromne veľa, ale verím v šťastenu a zdravý rozum a som od narodenia nevyliečiteľný romantik. Preto nehádžem flintu do žita (toto kto už len vymyslel s tou flintou??) a každý rok zostavujem dlhý zoznam.
Jeseň v našom dvore prichádza pomaly. Každý rok sa tvári akože nič, nenápadne a potom to rozbalí naplno. V pondelok je ešte za tajomnú, nechá nás váhať a pochybovať, no v stredu už dvor akoby stíchne, šuchoce listami a má milión farieb.
Niekedy sa cítim ako v rozprávke, dejú sa totiž veci, ktoré nemajú s realitou nič spoločné. Ale ak je toto naozaj skutočné..tak ďakujem pekne a posledný nech po sebe zhasne :)
Vždy ma mama učila, že starým ľudom treba prejavovať úctu a rešpekt. Keď nastúpia do autobusu, treba im uvoľniť miesto, keď nevládzu, treba pomôcť. Ešte dnes, po 30ke a bez ilúzií, že každá starenka a starček sú milé rozprávkové bytosti, bez slova uvoľňujem miesto, akonáhle vidím staršieho spoluobčana zápasiť s nepriazňou osudu, zemskou príťažlivosťou alebo ľudskou ignoranciou. Veď tak to má byť.
Neviem kto povedal, že tehotenstvo je najkrajšie obdobie ženy. Ak to myslel z emocionálneho hľadiska, potom dobre, ale ak mal na mysli globálny stav, rada by som ho stretla a vypočula si jeho verziu. Musel to byť muž.
Už viem, prečo má každá nevesta v deň dé v oku jas a na tvári jemný úsmev. Predsvadobné prípravy sú totiž len pre silné povahy a podľa mňa nevestám na konci nič iné neostáva - len sa vzdať, rezignovať a nechať to plynúť. Ponúkam Vám zopár postrehov zo života predvadobného chaosu, v podaní pološialenej nevesty.
Mám kamarátku. Chápe moje sny a stavy, mnoho súvislostí, môj štýl vyjadrovania a po nejakých nezrovnalostiach, ktoré boli podstatné a nevyhnutné, sme si opatrne a potichu našli znova cestu. A tentoraz je tá cesta ( klop klop ) už rovná a suchá.
Pracujem vo veľkej medzinárodnej firme. Ako už býva v takýcho spoločnostiach zvykom, venujeme sa meetingom nie stretnutiam, posielame reporty nie správy či výkazy, očakávame feedback nie spätnú väzbu a každý Janko Mrkvička je tu menežer, alebo head nie riaditeľ či vedúci a táto skutočnosť robí naše dni zaujímavými a plnými prekvapení. Dovoľte preto pár postrehov zo života kancelárskeho.
Jedno viem celkom určite. Keď odrastú moje deti a príde na lámanie chleba - teda skôr na vylietanie z rodného hniezda - nasadím dýchacie cvičenia, zatnem zuby a usmejem sa ne ne. Aby sa im dobre letelo, no najmä - aby vedeli, že im ten let a tú cestu zo srdca doprajem.
Ani neviem kedy sa to vlastne celé preklenulo. Jedného dňa mi to však bolo jasné a ja som bola prekvapená aké to bolo jednoduché. V duši pokoj, v hlave usporiadané. Moja rozlúčka s Bohom.
Alebo riskuješ problém. Nové hypermoderné budovy na tejto ulici so sebou priniesli okrem údajného premnoženia potkanov a zamorenia obytnej zóny výfukovými plynmi áut zamestnancov sklenených monštier i nasledovnú, podľa môjho názoru nebezpečnú situáciu.
V záhrade starého paláca stála vysoká socha ženy. Postava Venuše, výraz víťaza.
Moja rodina je konzervatívna. Niekedy až príliš a možno viac ako by sa patrilo, ale je to moja rodina a mne to takto vyhovuje. Po tom, čo sme oddelili zrno od pliev a konečne sme mohli začať žiť naplno, sa nám žije dobre. Najmä máme - po rokoch - konečne každý vlastný priestor.
Ani jej neprišiel povedať že odchádza. Zbalil si veci a ešte v deň rozvodu otváral bránu ich spoločného domu. Postupne poodnášal čo sa dalo a čo mu podľa neho patrilo, potichu ako zlodej. Pretože vedel že naozaj kradne, bál sa čokoľvek vysloviť. Odišiel bez obzretia sa a neľutoval, ľútosť na neho príde až časom a postupne, ako nádor, ktorý magnetická rezonancia objaví až v jeho poslednom štádiu. Keď vôbec neviete čo vás tak prenikavo bolí, hľadáte ohnisko, ale je už neskoro.
Odkedy sa našou rodinou prehnalo tsunami, tieto sviatky pre mňa prestali byť sviatkami. To vianočné šteklenie som už nepociťovala a vianočné pečivo mi nevoňalo ako kedysi. Snažila som sa každoročne nájsť opäť to stratené čaro, ale ako sa zdalo, bolo nenávratne preč.
Písala by som túto vetu na každý obal knihy pojednávajúcej o partnerskom vzťahu, na ženské i mužské mesačníky ( tam kde je teraz tá reklama na nový toaletný papier proti hemoroidom), alebo na autobusové zastávky. Malo by to byť všade, na cigaretových krabičkách i školských zošitoch, obaloch na tehotenské testy alebo pre mňa za mňa i na katolíckych spevníkoch.
Som za klasický model partnerského spolunažívania. Nemám na mysli populárne a zabehané koľajnice štýlom : žena sa stará a muž pozerá futbal s pivom v ruke...len chcem povedať, že sa mi zdá byť prirodzené ak je žena tá, ktorá sa stará o kuchyňu, beh domácnosti a zútulnenie spoločného domova.
