Nora Remiarová
Opäť tancujem
Nie, nie som tanečnica. Žiaľ. Som žena, 40+, šťastne rozvedená a spokojná mama dvoch detí. V striedavke. Je leto, schudla som a opäť nosím šaty. Opäť tancujem, doma v obývačke.
Je častokrát presvedčená, že pláva proti prúdu. Verí intuícii a znameniam osudu. Má rada biele zástavy v oknách ľudí. Viktorova a Teova mama. Rozvedená, deti v striedavke. So it goes.. Zoznam autorových rubrík: fikcia, Hyperaktivita moja každodenná, mikrozamyslenia, Listy ( na pokračovanie), Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Nora Remiarová
Ambrosia 3438
V ten deň to boli štyri mesiace. Večer jedli v posteli jablko, sladké ako med a voňavé ako komora u starkej, podávali ho jeden druhému. Tá atmosféra, pokoj a ticho. Jeho ruka na vankúši. Teplo pokožky. Ale ona to už vtedy cítila.
Nora Remiarová
Pražské nočné blues
A opäť je tu, tá horká nostalgická slina, potvora jedna. To mávam vždy keď sa stretnem zoči-voči s minulosťou, keď na mňa dýchne spoza barového stola. Po minime spánku a maxime zážitkov mám dnes tú správnu kocovinu, tak nech!
Nora Remiarová
Neskutočne skutočné
Keď sa ocitla pod hladinou, len okrajovo vnímala bolesť vystreľujúcu zo zraneného hrudníka. Uvedomovala si množstvo zvukov a svoje búšiace srdce, ktoré akoby jej pulzovalo zrýchlene v ušiach. Bolo to šialené a absurdné, pláva ktovie kam, silný prúd si s ňou surovo robí čo chce a ona práve teraz vníma len ten hluk. Cinkot ako z veľkého množstva príborov zo školskej jedálne, bubliny, dokonca škrípanie, nejaký tupý náraz spomalený masou vody a tlak, kúsok od nej. Vzápätí sa jej podarí vynoriť sa na pár sekúnd nad hladinu, ale len natoľko, aby mohla vypľuť bahno a nejaké kúsky drobných kamienkov a nadýchnuť sa. Nadýchnuť sa s očami vytreštenými na oblohu, kde už ani vtáky nevidno. Len kus oblohy bledomodrej farby, ktorá akoby tam vôbec nepatrila. Ale opäť ju strhne rýchlo sa valiaca hučiaca voda a keď jej ostrý plech plávajúci okolo odtrhne kus mäsa na zadnom stehne, našťastie stratí vedomie.
Nora Remiarová
Plus mínus, sem-tam zelená
Všetci delíme ľudí podľa najrôznejších faktorov. Nehovorím teraz o bežných stereotypoch - podľa veku, pohlavia, sympatií, vierovyznania, alebo neviem čoho ešte. Ide mi o subjektívne a staré známe predsudkové kategorizovanie. Moje súkromné a obľúbené rozlišovacie podskupiny sú:
Nora Remiarová
Niektoré matky sa zrejme zbláznili
Nie, nejde o zavádzajúci titulok, matkám naozaj začína šibať (s prepáčením). Inak si neviem vysvetliť nižšie popisované skutočnosti, zažité na vlastnej koži. Pôvodne som chcela písať o košatej ponuke škôlkarskych vírusov a ich zvládaní bez psychickej ujmy (matkinej), avšak verím že táto závažná téma ešte pár dní počká.
Nora Remiarová
Mama má narodeniny
Určite bilancuje. Tvári sa že nie, lebo to je celá ona, ale som si istá že v duchu spomína, ráta, premýšľa a podčiarkuje. Jej príbeh nie je ničím výnimočný, je žena ako státisíce iných..ale je to moja mama a pre mňa výnimočnejšej ženy niet.
Nora Remiarová
Zomrela si, stíchol i vietor
Si preč. Ostalo prázdno...a ticho. Ruky mi úplne zdreveneli keď som sa to dozvedela, nepochopiteľné...ty, éterická, mladá a krásna, s vlastným farebným a bohatým svetom, tak zdravo živá ako slová z tvojej hudby...
Nora Remiarová
Lucia Žitňanská, moja suseda
Dnes ma ráno čakalo v schránke viacero prekvapení. Opäť mi nedorazila obľúbená piatková príloha, zloženky zelené a rôznofarebné povypadávali ako čerešne z deravej tašky na zem v našej chodbe, drogéria, kde vedia že som tam človekom a preto tam nakupujem mi poslala zľavové kupóny už po splatnosti. Bežný deň. Avšak biela obálka s mojím menom, ktorá sa tvárila že s ostatným obsahom schránky nemá vôbec nič spoločné bola zlatým klincom môjho dnešného poštového očakávania.
Nora Remiarová
Mám také tušenie
Mám jedno želanie...teda je ich vlastne neskromne veľa, ale verím v šťastenu a zdravý rozum a som od narodenia nevyliečiteľný romantik. Preto nehádžem flintu do žita (toto kto už len vymyslel s tou flintou??) a každý rok zostavujem dlhý zoznam.
Nora Remiarová
Na starobu mi mrznú nohy
Jeseň v našom dvore prichádza pomaly. Každý rok sa tvári akože nič, nenápadne a potom to rozbalí naplno. V pondelok je ešte za tajomnú, nechá nás váhať a pochybovať, no v stredu už dvor akoby stíchne, šuchoce listami a má milión farieb.
Nora Remiarová
Staň sa matkou a zabudni kým si bola
Takmer denne sa stretávam s fenoménom matiek na materskej dovolenke. Som jedna z nich. Ide o veľmi vypuklý problém, predpokladám že čochvíľa sa mu začne venovať i všemocný, veľký Brusel. V opačnom prípade...alebo nás vyhodia, alebo to rozchodia..
Nora Remiarová
Som Tvoja mama
Píšem Ti toto vyznanie tak, ako kedysi Tvojmu bratovi. Bude sa Ti zdať - rovnako ako mnohým ľuďom - patetické, áno. Ale nenechaj sa oblbnúť, tieto veci vždy boli a budú dôležité a takýchto slov nie je nikdy dosť.
Nora Remiarová
Aj tráva prestala rásť
Vôbec som nevedela ktorá bije. Po epidurálke som prvé tri hodiny - kým som si začala opäť cítiť dolnú polovicu tela - prežila tak rýchlo, akoby to boli len minúty. Tvoj otec sedel vedľa mojej postele v nemocnici v Ružinove, tváril sa nečitateľne ako je u neho zvykom a posielal esemesky rodine. Len keď ho lepšie spoznáš, budeš vedieť že je to len zdanie, jeho pocity spoznáš ľahko - podľa mimiky tváre, najmä podľa úst, no chce to cvik.
Nora Remiarová
Kde bolo, tam bolo
Niekedy sa cítim ako v rozprávke, dejú sa totiž veci, ktoré nemajú s realitou nič spoločné. Ale ak je toto naozaj skutočné..tak ďakujem pekne a posledný nech po sebe zhasne :)
reklama
Nora Remiarová
Rodím, teda som. Len je dôležité kde.
Len málo žien považuje svoj pôrod za pekný a príjemný zážitok. Väčšinou je však ukončením obdobia, ktoré nastávajúce matky prežívajú s radostným očakávaním a vo finále je teda veľmi dôležité, aby so svojimi novonarodenými deťmi strávili prvé dni v pokojnej atmosfére. Nie vždy je tomu tak. Smutné však je, že veľakrát za to môže personál nemocnice alebo systém nášho zdravotníctva.
Nora Remiarová
V diabetologickej ambulancii alebo Ako nezabiť blížneho svojho
Vždy ma mama učila, že starým ľudom treba prejavovať úctu a rešpekt. Keď nastúpia do autobusu, treba im uvoľniť miesto, keď nevládzu, treba pomôcť. Ešte dnes, po 30ke a bez ilúzií, že každá starenka a starček sú milé rozprávkové bytosti, bez slova uvoľňujem miesto, akonáhle vidím staršieho spoluobčana zápasiť s nepriazňou osudu, zemskou príťažlivosťou alebo ľudskou ignoranciou. Veď tak to má byť.
Nora Remiarová
Zápisky z denníka paranoidnej budúcej matky
Neviem kto povedal, že tehotenstvo je najkrajšie obdobie ženy. Ak to myslel z emocionálneho hľadiska, potom dobre, ale ak mal na mysli globálny stav, rada by som ho stretla a vypočula si jeho verziu. Musel to byť muž.
Nora Remiarová
Búrlivé vody predsvadobných príprav
Už viem, prečo má každá nevesta v deň dé v oku jas a na tvári jemný úsmev. Predsvadobné prípravy sú totiž len pre silné povahy a podľa mňa nevestám na konci nič iné neostáva - len sa vzdať, rezignovať a nechať to plynúť. Ponúkam Vám zopár postrehov zo života predvadobného chaosu, v podaní pološialenej nevesty.
Nora Remiarová
Keď sa láme vlna
Mám kamarátku. Chápe moje sny a stavy, mnoho súvislostí, môj štýl vyjadrovania a po nejakých nezrovnalostiach, ktoré boli podstatné a nevyhnutné, sme si opatrne a potichu našli znova cestu. A tentoraz je tá cesta ( klop klop ) už rovná a suchá.
