Ale k veci.
Nech je to ako chce, potrebujem na prežitie dosiahnuť určitú symbiózu, či už v práci, partnerskom, alebo kamarátskom vzťahu.
Považujem za podstatné, aby môj partner vedel, že mám toto nastavenie navždy a že v mojom živote majú veci svoje miesto. Nechápem - a nikdy nepochopím - ľudí, ktorí žijú mesiace bez vymenenej žiarovky v chodbe alebo týždeň neumytým riadom v drese.
Nerozumiem ľuďom, ktorí tvrdia, že nemajú čas kúpiť si posteľ, chladničku alebo pre mňa-za mňa električenku, pretože majú toľko práce že nestíhajú zájsť do predajne.
Nechápem ako sa môže stať, že človek letí na služobnú cestu a v deň odletu ešte nevie, kedy má presne odlet, prípadne netuší akou menou sa platí v krajine, do ktorej sa chystá.
Je pre mňa nepochopiteľné, že si niekto nestihne týždeň umyť vlasy... ( ? )
Neverím, že ak sa niekto naozaj skutočne chce stretnúť s dávnym kamarátom, rodičom, kolegom alebo starou láskou, nedá sa to niekoľko týždňov zmenežovať, lebo na to nemá časové rezervy.
Vnímam to ako vec priorít.
Uvedomujem si že život so mnou nie je prechádzka ružovou záhradou a mnohoktát nasadím prirýchle tempo, ale som presvedčená že cesta existuje. Verím že ten, kto má poriadok v živote, má poriadok i vo vzťahoch a v hlave.
Vôbec to ale neznamená, že neviem ubrať pary, alebo že nie som schopná robiť kompromisy.
Život plánovača je napríklad poznamenaný i mnohými úskaliami. Aj pri dokonalom time managemente platí, že niekedy človek mení ale Pán Boh mení. Alebo jednoducho zafunguje ľudský faktor.
Som pripravená priznať že si sama nevystačím a jednoducho niektoré veci nezvládnem bez pomoci.
Jeho pomoci.
Nenavŕtam poličky, nenadvihnem posteľný matrac a bojím sa ísť sama večer do pivnice.
Nerozumiem matike, športu a stolný futbálek je podľa mňa strašná nuda.
Neviem na čo iné než na nové kozy sa ešte dá použiť silikón ani čo je eskapáska, prípadne ktorý je hlavný uzáver vody v byte. Len nedávno som zistila, že Prey je počítačová hra alebo čo je predný náhon...
Nikdy nebudem typ, ktorý sa do 10 minút zbalí na dovolenku, alebo zabudne zobrať na chatu tabletky na migrénu.
Jedno viem ale určite - kým sa bude dať, budem robiť všetko pre to, aby bolo každé ďaľšie ráno príjemné, aby sme hovorili rovnakým jazykom a mali rovnaký smer.
Chcem si byť istá, že každý nasledujúci deň naozaj chceme prežiť spolu, i keď veci možno neklapnú na 100 % a že nech sa stane čokoľvek, môžeme sa jeden na druhého spoľahnúť.
A to bez spolupráce nepôjde. To sa nedá naplánovať, ani zapísať do diára, ale nemôžeme to ani len tak nechať plynúť. Na to treba koktejl zmixovaný zo všetkého - spontánnosti, plánov, veľa trpezlivosti, humoru, kompromisov, dostatku osobného priestoru a samozrejme, lásky.
Podľa mňa stačí chcieť..
