Moja mama pochopila, že jediná cesta ako ma nechať vyrásť a nezošalieť z toho, je dať mi voľnosť a popustiť uzdu. I keď chápem a dobre sa pamätám že to vôbec nebola sranda, predpokladám že práve tento fakt nám obom teraz - v mojej dospelosti - otvoril v mnohom dvere.
Nebola som veľmi prispôsobivý typ ani čo sa týka partnerstiev, to je evidentné. Mám jednoznačnú predstavu o živote vo dvojici a chvalabohu je zhodná s predstavou môjho partnera.
Pochopila som však, že len reči nestačia a že sa musím prispôsobiť rovnako, ako to vyžadujem od svojho okolia. Chápem význam kompromisov, dokonca si myslím, že mnohé z nich môžu zachrániť vzťah a koniec koncov nie som z marcipánu a prečo by som mala byť výnimka, že.
Vidím to takmer všade, ľudia si už jeden druhého vôbec nevážia. Rešpekt vymizol a nastúpila drzosť, ktorá je v súčasnosti často nazývaná asertivitou. Motajú sa iným do života a do súkromia i keď na to nemajú vôbec právo. Nazerajú do tanierov, do spální a najradšej by napchali nos i do Vašej hlavy a porýpali sa tam.
Mám takmer ročný vzťah, ktorý funguje. Ale myslím, že funguje i vďaka pravidlám a vzájomnému rešpektu. Takto nejak budem vychovávať i svoje deti - aby si vážili jeden druhého, aby si vážili svojich rodičov a starých rodičov, ale najmä - aby nechali jeden druhého dýchať. Pokiaľ budú mať moje deti môj temperament, budú musieť mnohé rozdýchať a najprv sa veľa veciam naučiť, ale pokiaľ budú mať trpezlivosť môjho priateľa, tak to pôjde. Mám rada svoje súkromie, možnosť rozhodovať sa sama a na základe vlastnej intuície, vedomia a svedomia a dúfam, že moje deti si doprajú rovnaký luxus. Verím že práve preto, že na to budú mať zo strany svojich rodičov priestor, umožnia nám dôstojnú starobu keď sa vymenia strany a my budeme potrebovať ich pomoc.
Je vyčerpávajúce bojovať o pomyselný kúsok priestoru ak ľudia nechápu čo vlastne znamená osobná zóna a že vôbec nie ste povinní dýchať s nimi jeden vzduch. Že ich rozhodnutie nemusí korešpondovať s tým vaším a že na to máte plné právo. A čo je najdôležitejšie - že svoje rozhodnutia vôbec nemusíte obhajovať.
Vychádzať s ľuďmi a robiť kompromisy je asi najťažšia vec ktorú som sa musela naučiť, ale viem že sa to dá.
Lebo ak to ustojíte a ešte k tomu bez prelievania krvi, vyhrávate list vlastníctva na malý kúsok súkromného vesmíru. A kto by už nechcel z okna svojho bytu dočiahnuť na hviezdy ?
:-)
