Bola to väčšia kur sviňa ako Paris Hilton alebo daňový nedoplatok. Rektoskopia, vyťahovanie zubného koreňa alebo zápal močového mechúra boli popri nej, čo sa týka bolesti, len prechádzky rozkvitnutým letným sadom.
Volala sa Ilúzia.
Nositeľka elegantného mena, v skutočnosti však odetá do smradľavého vreca.
Naučila som sa , že človek rád verí tomu, čo považuje za najľahšiu a nekomplikovanú cestu. Vôbec najradšej má ale skratky a tam ona číha najčastejšie. V zákrute za kríkom odetá do zelených listov vám nastúpi do auta, alebo do úsmevu bez toho, aby ste si to všimli. Keď zacítite jej dych na zátylku, je už veľakrát nasťahovaná vo vašej posteli. Ak ste slabí, dostane vás na kolená alebo do ambulancií odborníkov.
Máva podobu predstavy, no i človeka..
Mnohokrát je bližšie ako si myslíte. Sú známe prípady, kedy s ňou ľudia dokážu žiť niekoľko rokov v spoločnej domácnosti a v obradných sieňach sa často podpisuje rukou nevesty, či ženícha. Môže byť susedou odvedľa, učiteľkou zo základnej, alebo vaším otcom. Čím viac škody napácha, tým viac bodov dostane v ich iluzionistickom nebi a o to viac má životov.
Liečiť sa z nej dá. Ale len ak to urobíte radikálne... a navždy.
Zvyknem odporúčať mojim najbližším a kamarátom, aby sa občas pozreli pod posteľ, do špajze, do postele alebo do vlastného zrkadla. No najmä aby boli opatrní. Nikdy neviete, čo všetko možno odhalí ranné svetlo alebo triezvy pohľad..
Venované ako bodka a posledná kapúrková parazitom, ktori prežívajú preto, lebo my prestávame byť ostražití.
