Boli roky kedy by som dala čokoľvek za to, aby som to celé mohla prespať a zobudiť sa až na Nový rok. Na túto príležitosť som si kedysi zakúpila balenie Lexaurinu a fľasu slivky. Len zdravý rozum a snaha prestať sa ľutovať zvíťazili, Lexaurin nesplnil účel na ktorý bol zakúpený a je dávno po expirácii. Slivka sa rozliala kamarátom.
V mojom byte nikdy nevoňal vianočný stromček a 24 decembra sa nevarila kapustnica. V tento deň som sa cítila osamelejšie ako kedykoľvek predtým.
Santovi by som najradšej odstrelila hlavu a vyhýbala som sa debatám s kamarátmi, ktorí sa nevedli dočkať ako prekvapia svoju polovičku darčekom alebo ako spolu rozkroja po večeri jablko. Ignorovala som všetko, čo sa týkalo týchto dní a prekážala mi každá vetvička, mašlička alebo čokoľvek tak otrasne útolnovianočnoozdobné, nehovoriac o tradíciách. Do milovaného Starého mesta som nechodila celý December, koledy na vianočných trhoch mi nerobili dobre.
Ten kto hovorí, že nemá rád Vianoce mnohokrát vlastne len chce povedať, že je veľmi osamelý. Ja som nehovorila, revala som z plného hrdla, z ktorého ale nevychádzal žiadny hlas. Ak niekto okolo seba kope a snaži sa rozdávať rany, veľakrát potrebuje iba jednoducho spacifikovať obyčajným objatím, ktoré má v tej chvíli silu hurikánu a cenu zlata.
Ostala mi taká malá, úplne miniatúrna skrytá nádej, že sa to tento rokcelé zmení.
Nielen preto, že to budú naše prvé Vianoce, ale preto, že na tom záleží. A nech je ako chce, tradície sú dôležité a naozaj spájajú ľudí.
Povedal si, že mám ilúzie a vysnený scénár dokonalých Vianoc.
Áno...a som rada že je to tak.
Želám všetkým pokojné sviatky, splnenie tajných snov a schopnosť uchovať si ten vianočný pocit čo najdlhšie.. majte svoje ilúzie a predstavy, tak to má byť. :-)
PF 2007.
