V tomto článku pôjde prekvapivo o matku, nie o dieťa. Zrejme ste si všimli, že kult dieťaťa sa v posledných rokoch dostal do popredia. A dobre že tomu tak je. Ale uprime svoj zrak aspoň na chvíľu iným smerom, tam za tým kočíkom, detským odrážadlom, alebo obrovskou taškou s hračkami do piesku je bytosť z masä a kostí, skutočná žena. Kedysi bývala menežerkou, asistentkou, pracovala v banke, na pošte alebo v cestovke, mala svoje záľuby, dobrý parfém a upravené nechty. A možno aj fakt dobrú výplatnú pásku. Okolie ju vnímalo, bola reálna, skutočná, jedna z vás.
Porodila a zmizla. Po chvíli sa opäť vrátila do života, ale už to nebola ona. Bola unavená, neupravená, nevyspatá? Ľudia si zakrývajú rukou ústa a potichu dvíhajú obočie. Aj vy ste ju videli? krútia neveriaco hlavami.
Narodením dieťaťa sa zmení celý život ženy. Múdre knihy a príručky vás pripravia takmer na všetko. Tie múdrejšie a odvážnejšie vám poradia ako sa vyrovnať so šokom a ako sa aklimatizovať v nových podmienkach. Niečo ako keď idete do arabskej krajiny a napijete sa z ich vody...síce sa najprv poser potrápite, ale správnou kombináciou medikamentov a pokoja na lôžku ste o chviľu fit. Ťažkosti spojené so zmenou prostredia.
Nikto vám však nepovie, že porodením svojich detí zmizne kúsok z vás. Strácate nárok na vlastné túžby, myšlienky, na rozmary nie je priestor. Máte dieťa. O to predsa ide. Vaše potreby sú druhoradé. Ak budete namietať, riskujete. Okolie vás berie s rezervou, zhovievavo sa zhodne že je to určite hormónmi, kojením, popôrodnou depresiou, neskôr menštruáciou...poznáte to, je z čoho vyberať.
Pôvodná žena vo vnútri vás bude najprv placho čakať ako sa celá stuácia vyvinie. Popritom sa bude starať o domácnosť a o dieťa, bude s ním chodiť von, na ihriská, do detských centier, do parkov. Bude stretávať podobne postihnuté ženy. Uväznené v každej z matiek. Tie, ktoré kedysi mali svoj názor, drahé kvalitné topánky a zaujímavú pracovnú pozíciu. Tie, čo diskutovali o filmoch, rozumeli knihám a vedeli kedykoľvek rýchlo reagovať.
Pôvodná žena sa po čase vzbúri. Povie si, že jej sa takéto niečo nemôže stať. Jej okolie ju predsa chápe. Má aj iné potreby ako večne riešiť kašičky, plienky, detské choroby a má na nich právo! Svoje dieťa miluje, to však neznamená úplne sa vzdať samej seba. Bude sa dožadovať pochopenia. To väčšinou neprichádza, okolie očakáva že úloha matky bude plnená bez diskusií, bez nárokov, veď tak to predsa tak má byť, odjakživa to predsa tak je. Spoločnosť do nej nahustí aby sa obetovala, štát ju podporí vyplácaním almužny v podobe mesačných príspevkov a tým ju ešte viac odizoluje od reality, rodina od nej očakáva že bude stále a bezvýhrady šťastná, chcela si dieťa, tak ho máš.
Blízke okolie si veľmi rado zamudruje. Matky, svokry, kamarátky, manželia a priatelia samozrejme všetko vedia a všade boli, čo sa týka materstva majú takmer všetko v malíčku a ako bonus aj certifikát na chod zemegule. Svoje pocity môžete časom povedať možno tak synovmu medvedíkovi, ale s tým opatrne. To že sa bavíte so synovými hračkami nemusí byť dobrý signál pre okolie, rozumieme si..
V každej žene tlačiacej kočík je pôvodná žena. Kričí, plače, hystericky sa smeje, kope nohami okolo seba, lebo nevie ako vás donútiť aby ste ju videli. Po čase mávne rukou a vzdá to.
Nenechajte ich umrieť. Neberte im právo na život výmenou za deti. Objavte v sebe silu a naučte sa prijať oboje. Majte proste gule, krucinál. Vaše ženy, kamarátky, susedy a kolegyne sa stali matkami, ale nevysublimovali do vzduchu, nezmizli z povrchu zemského, pohybujú sa medzi vami. Aj so svojimi potrebami, záľubami, rozmarmi a snami. Svoje dieťa milujú i vtedy, ak práve myslia iba na seba. Žena ktorá sa stará o seba, svoj vlastný svet a svoje potreby nie je zlá, nezodpovedná alebo sebecká matka..tento mýtus s ktorým nás vychovávali naše matky a boli tak v permanentnom strese že nebudú dokonalé, treba vyhubiť čo najskôr. Kým sa to nalepí na naše dcéry.
Tento článok je venovaný smutným, unaveným ženám, ktoré majú pocit že ich nikto nepočuje. Majú strach že ak začnú myslieť viac na seba, niekto ich odsúdi. Majú sťažené podmienky, lebo sa pohybujú v sterotypnom prostredí, ale sú stále tu. Aj keď -ruka na srdce- kedy ste si ich videli naposledy?
Dajme šancu nechceným ženám na materskej. Kvetom, milým slovom, alebo len spomienkou....pre lepší zajtrajšok ich všedných dní a pre pokoj nás všetkých.
