
Vieš, že sa mi ľahko robia modriny a držíš ma jemne, aj keď sa ma práve nedotýkaš.
Hovoríš so mnou i keď ti z úst nevychádzajú slová a počúvaš ma aj keď mlčím.
Poznám ťa 100 rokov a pritom len pár dní..stretla som ťa keď som si už bola istá, že neexistuješ.
Čítaš ma ako nikto. Pohľadom, ktorý rozochveje aj skalu.
Dotýkaš sa ma spôsobom, ktorý bude navždy len môj a tvoj.
Keď spíš, vyzeráš ako veľké dieťa, ktorému trčia nohy z postele. Keď si unavený máš prižmúrené oči a kútiky úst smerom dole.
Tvoje ruky sú jednoducho ..
Keď hovoríš "my", točí sa mi hlava.
Si.
A to je dôvod, pre ktorý mi zviera hrdlo a prečo strácam kontrolu.
Dobrovoľne.