Rodila som cisárskym rezom. Vedela som do čoho idem, spoliehala som sa na svoj vysoký prah bolesti a na to, že nie som ani prvá ani posledná, ktorá tým prejde. Mala som úžasného pôrodníka, na sále skvelý team profesionálov, ktorí boli navyše výborne zohratí a dobre naladení, pri hlave mi stála mladá milá anesteziologička, ktorá mi vysvetľovala každý krok a úkon ktorý sa dial za plentou, čiže od môjho pása dole.
Netušila som, že najkrajší zážitok v podobe narodenia nášho syna môže pokaziť personál nemocnice, neochotné, žlčovité sestričky a neodborní pediatri.
Je zarážajúce, že v čase baby boomu a mega kampane prirodzeného kojenia sú deti prikrmované umelým mliekom novorodeneckými sestrami, ktorým je zaťažko prejsť chodbu a priniesť novorodenca matke na kŕmenie, keďže tá je prvé 2 dni absolútne nemobilná.
Apropo pohyb po cisárskom reze. Anesteziológ na sále ma upozornil, že 24hod po podaní spinálnej anestézy sa nemám pokúšať hýbať, nakoľko môžu nastúpiť silné migrény. O vstávaní z postele sme sa ani nebavili, predpokladala som, že na tretí deň, tak ako odporučil, to zvládnem bez problémov. Iný názor však mala sestra, ktorá mala momentálne smenu..aby nemusela ráno prezliekať posteľ a byť tak v práci o 10 min dlhšie, urobila to večer, pootáčala ma na posteli spôsobom, ktorý by jej závidel nejeden mäsiar na jatkách. Postavila ma na nohy necelých 10 hod po operácii. Rana po cisárskom reze bolí a jedná sa o brušnú operáciu, čo však s obľubou ignoruje práve pomocný personál. Moja spolubývajúca, taktiež po sekcii, dopadla horšie.. "jej" sestra jej vyberala cievku. Pred mojimi očami, nedôstojne, žiaden čas na vydýchanie sa a súkromie v kúpeľni tak, ako by to malo byť, jednoducho trhavý pohyb a je to. Že pacientka kričí, pretože ju to bolí? Stačí pár komentárov že nie je prvá ani posledná a víťazný odchod z izby. Kolegyniam na sesterni sa potom treba posťažovať, že tá na tridsaťšestke má asi bolesti, ale že ju už nebaví tam stále skákať. Vôbec, čo stále tie matky chcú..
Fakt, že sem ženy prichádzajú rodiť deti, čo je vyčerpávajúca záležitosť po fyzickej, ale i emočnej stránke a preto k nim treba pristupovať inak, ako len k číslu v papieroch, sa tu veselo ignoruje.
Pediatrička. Môj syn mal novorodeneckú žltačku, čo znamenalo, že bol ožarovaný v inkubátore pod fotolampou, ktorá mu pomáhala znížiť vysoký bilirubín. Ošetrujúci lekár nariadil 24hodinovú fototerapiu. Pediatrička, ktorá nastúpila na večernú smenu sa však rozhodla, že 12 hodín stačí a priniesla mi ho na izbu. Na moju otázku či mu robili testy a či je to v poriadku, mávla rukou s komentárom, že tieto žltačky nie sú nič vážne a že netreba stresovať. Nasledujúce ráno mal náš syn dvojnásobne zvýšený bilirubín a naordinovanú 2 dňovú terapiu. Vidieť som ho mohla len so súhlasom sestier, kŕmený bol na oddelení.
Krásny výhľad na bratislavské jazero priamo z okna pôrodníckeho oddelenia mi kazil i fakt, že na nadštandardnej izbe, kde si platíte 500 skk za noc , nebolo niekoľko dní zapnuté kúrenie, nefungovalo signalizačné zariadenie na privolanie sestry, chýbali podložky pod pacientov a za celý týždeň (!)nebola nemocnica schopná doložiť na izby toaletné papiere. Upratovanie spočívalo v umytí dlážky izby, nie však kúpeľne a len v dňoch veľkej vizity. Nadštandardná starostlivosť v slovenskom ponímaní..
Podobných príhod som si počas mojej 8 dňovej hospitalizácie užila viac než dosť. Momentálne zvažujem podniknutie oficiálnych krokov v podobe listu vedeniu nemocnice, s ktorou som mala podpísanú riadnu zmluvu o poskytnutí starostlivosti.
Rada by som pozdravila týmito riadkami sestry na gynekologicko-pôrodníckom oddelení , popriala im pokojné adventné obdobie a možno by ma len zaujímalo, prečo s týmto prístupom nepredávajú lístky na MHD v trafike alebo nesedia za pásom v továrni. Je mi jasné, že platy sestier sú katastrofálne nízke a ich práca je ťažká, len nechápem prečo na to majú doplácať pacienti. Každý má predsa právo voľby.
Ja to moje využijem akonáhle pôjdem opäť rodiť ..určite sa vyhnem tomuto zariadeniu.
Nakoľko-ako spomínam v prvých riadkoch toho článku- môj pôrodník odviedol perfektnú prácu za ktorú mu patrí obdiv, z úcty k nemu nespomínam v článku o ktorú konkrétnu nemocnicu ide. Je však veľmi jednoduché, pri minimálnych schopnostiach používania internetu a znalostiach Bratislavy zistiť, kde je pes zakopaný :)
Zároveň by som rada poznamenala, že i keď som presvedčená že dané zariadenie má vo výbere personálu gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia veľkú smolu, počas mojej hospitalizácie som samozrejme stretla i lekárov odborníkov so skutočnou dušou lekára a sestry, ktoré sa zdravotnými sestrami už narodili a ich práca a prístup boli úžasné.
Len ma mrzí, že sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky..
