Nech si teraz kdekoľvek... snáď nájdeš pokoj aj keď si odišla príliš skoro, narýchlo a nechala tu kus toho najlepšieho zo samej seba. Dúfam že tam kde si, sa žije v inom tempe a veci sa chápu inou optikou a majú zmysel i keď sa nám zdajú byť tak hrozivo nepochopiteľné - snažím sa márne takto presvedčiť sama seba už pár hodín, nedarí sa mi.
Chcem uveriť tomu, že je to len mimo naše zmýšľanie a preto my všetci čo sme tu ostali len nemo čakáme na nejaký signál, na niečo čo by vysvetľovalo hlbší význam toho čo sa stalo, čokoľvek. Aj sa mi chcelo kričať- bože toto je načo dobré, načo si potreboval ju, ona tu mala predsa ostať... pre Šimona ! - ale nemôžem, hlas vypovedal službu, len tu sedím a píšem ti, Betina.
Betina...
Vonku prestalo pršať, už nefúka. Slnko však ešte nevyšlo a ja mám pocit, že bude pod mrakom.
I keď v novinách písali že za to mohla rýchlosť a nezvládnuté riadenie, nie, neverím. Jednoducho neverím, že Tvoja smrť bola z tých nezodpovedných. A je to teraz vlastne úplne jedno.
Ty len ostaň voľná, drahá, zbav sa všetkého čo ťa ťažilo. Nech je tam, kde teraz si tiež plno dobrej hudby a krásy..lebo to si ty, tak si ťa budem pamätať, takú som ťa poznala..s iskrou v očiach, akú majú len ľudia tvojej kategórie.
Nájdi pokoj... ja ti ho zo srdca prajem.
R.I.P.
