Pred pol rokom som mal pocit, že som prišiel o sny. Dlho mi trvalo, kýmsom prestal žiť v minulosti a začal sa zaoberať tým, čo ma čaká.Prišiel čas zmieriť sa a prijať všetko čo sa stalo tak, ako toje. Bez hodnotenia, čo bolo dobré a čo zlé. Stával som sa opäťsám sebou. Chvíle smútku sa ale stále vracali - najmä pri pohľade namodré nebo nad horami. Vedel som, že musím urobiť niečo, čo ma posunieďalej. Zamerať všetku svoju energiu na niečo, čo ma vytiahne z bahnasmútku.
"Osamelosť je sila, ktorá ťa zničí, ak s teba vyrazí a ty na ňu niesi pripravený, ale môže ťa preniest za vlastný obzor, ak ju vieš využiť"
Tento výrok Reinholda Messnera ma inšpiroval. Odchádzam na štyrimesiace a takmer 3 z nich budem sám. Budem sám v preľudnenom Teheráne,kam na konci augusta priletím, budem sám na Rozprávkovej lúke pod NangaParbatom, osudovej hore už spomínaného horolezca. A úplne sám so sebouchcem byť v budhistickom kláštore niekde v Darjeelingu, kam si pôjdemoddýchnuť po trekovaní v Nepále. Viem, pred spomienkami neutečiemnikam, ale zároveň viem, že potrebujem zažiť niečo nové a intenzívne,aby som prekryl minulosť. Už sa nemôžem spoliehať na nič iné, len sámna seba a na nové zážitky. Nemusia byť pozitívne, hlavne aby boliintenzívne. Necítím strach, len rešpekt a pokoru.
Neverím, že stretnem zlých ľudí, ktorí mi budú chceť ublížiť. Budembojovať najmä s vlastným egom, ktoré je najväčšou príčínou môjhotrápenia. Prekonať únavu, hlad a chlad mi nerobí problém. Najťahšie vmojom živote je vzdať sa túžby.
"Umenie chôdze spočíva v správnej ceste, tam máš priateľov a tam sisilný. Uberaj sa smerom, kam by si šiel, keby si mohol. Keď nájdešsvoju cestu a kráčaš po nej, nájdeš silu, smer a cieľ a nič a nikto ťanemôže zadržať"
Mohammed Táhir, Beludža z Kvéty.
Možno sa to všetko zdá ako čistý egoizmus, ale len vtedy, ak sa svlastným egom zmierim, nájdem cestu k ostatným. A tak sa za niekoľkomesiacov vydám na cestu. Aj tentokrát to bude cesta za láskou.
