Cesta každého turistu po krajine začína a končí v Thameli-turistickej štvrti. Podnikaví Nepálci využívajú akúsi nostalgiu za domovom a za vecami ktoré máme radi. Aj napriek tomu, že ľudia cestujú za účelom spoznávania nového a neznámeho, radi si pozrú Pána prsteňov pri dobrom Tuborgu, ktorým zalejú mexické alebo thajské jedlo. Neznámo treba prijímať postupne a po malých dávkach. Po kultúrnom zážitku sa premiestnia do skvelého Tom&Jerry pubu, kde sa pri rockovej hudbe zo začiatku 90-tych rokov zoznámia s polovicou sveta a k pivu pridajú zopár šlukov hašišu, ktorý kupili po ceste. Tackavou chôdzou potom neskoro večer prekračujú spiacich žobrákov a zobúdzajú personál hotela.
Ak teda chcete zažiť pravé Káthmandú, treba vyraziť akýmkoľvek smerom preč z Thamelu a vkročiť do labyrintu uličiek, trhovísk a malých chrámov. Vnoriť sa do dravej ľudskej rieky, ktorá vás unesie do skutočného života, kde vám ľudia, bojujúci o každodenné prežitie venujú ten najúprimnejší úsmev. Do života presiaknutého náboženstvom, dymom vonných tyčiniek a potom predavačov ovocia. Malá soška Ganešu vás bude sledovať pri zjednávaní ceny za trs čerstvých banánov. Budhove oči s vami budú nazerať do plechových nádob plných voňavého čierneho čaju spod Kančenčongy. Na rozdiel od iných svetových metropol, nebudete pozerať na svoj odraz v presklenných budovách, ale uvidíte nádherné drevorezby staré sto rokov. Miesto fasfoodov so žlto-červeným logom si môžte vychutnať zeleninové curry v nespočetnom množstve pouličných vývarovní. Ak vyšlapete na jeden z množstva pahorkov, uvidíte, že panorámu mesta nekazia žiadne výškové budovy ani komíny. Káthmandú sa ako obrovská dedina rozprestiera v zelenom údolí a pomaly sa plazí na okolité zelené kopce, spoza ktorých sa týčia šesťtisícové vrcholky Langtang himalu.
Civilizácia ale valcuje aj tu a daňou je znečistené ovzdušie a neuveriteľný hluk. Pravidlá cestnej premávky určuje klaksón a vek áut spolu s nekvalitným benzínom spôsobujú, že už okolo poludnia sa mesto zahalí do smogového závoja. Preto treba za objavovaním krás mesta vyraziť skoro ráno, keď sa mesto prebúdza a obyvatelia vychádzajú k ranným modlitbám. V rannom opare sa šíria zvuky modlitebných znvončekov a mantier. Ospalí bezdomovci sa mrvia vo svojich provizórnych obydliach a chystajú sa na každodenný boj.
Vnemov, ktorými na mňa Káthamndú útočilo bolo nespočetné množstvo. Pred písaním som sa snažil urobiť v nich poriadok, ale bolo by to rovnako márne ako upratať celé mesto. Preto dúfam, že v tých pocitoch nezablúdite.
