...na obede...

Bol som na obede. Vedľa mňa si sadla korpulentná pani v stredných rokoch, oproti jej asi 12 ročný vnuk s dvojitou bradou a minimálne 10 kg nadváhy. Obaja si na tácke spokojne priniesli vyprážaný syr. Na jeho zlatožltom povrchu si veselo prskal olejík a tatárska omáčka vyludzovala svoj kyslý úsmev, pretože sa na tanieri vedľa nej zjavil červený kečupíček. Vnúčik namočil syr do tatárky a zemiačik do kečupu, keď sa ho stará mama spýtala: Paťo, čo ti v nedeľu urobím na obed?. Paťo, akoby čakal takúto otázku už celý týždeň, bez váhania odpovedal: rezeň. Medzitým namočil syr do už zmixovanej tatárky s kečupom a pokračoval: s opekanými zemiakmy. Paťo tak aj vďaka starostlivej starej mame kráča v ústrety obéznej a kardiackej budúcnosti, ktorá možno nie je až taká vzdialená. To je všetko.

Filip Jánoš Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny