...na obede...

Bol som na obede. Vedľa mňa si sadla korpulentná pani v stredných rokoch, oproti jej asi 12 ročný vnuk s dvojitou bradou a minimálne 10 kg nadváhy. Obaja si na tácke spokojne priniesli vyprážaný syr. Na jeho zlatožltom povrchu si veselo prskal olejík a tatárska omáčka vyludzovala svoj kyslý úsmev, pretože sa na tanieri vedľa nej zjavil červený kečupíček. Vnúčik namočil syr do tatárky a zemiačik do kečupu, keď sa ho stará mama spýtala: Paťo, čo ti v nedeľu urobím na obed?. Paťo, akoby čakal takúto otázku už celý týždeň, bez váhania odpovedal: rezeň. Medzitým namočil syr do už zmixovanej tatárky s kečupom a pokračoval: s opekanými zemiakmy. Paťo tak aj vďaka starostlivej starej mame kráča v ústrety obéznej a kardiackej budúcnosti, ktorá možno nie je až taká vzdialená. To je všetko.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (94)

Filip Jánoš

Bloger

Počet článkov: 79
Páči sa: 1x

Ľahké kroky, už cítia beh, v našich stopách sa roztápa sneh, už nič viac nepadá. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, outdoor, on the road, Súkromné, ...len tak...

Ďalšie články blogera:

Filip Jánoš

Zimný horolezecký kurz

Hektický pracovný týždeň sa rúti vpred ako pred každým odchodom na hory. Nestíham ani pomysleť na to, že ma čaká intenzívny týždeň plný lezenia a naberania obrovského množstva vedomostí. Až keď sedím v aute s parťákom Edom, uvedomujem si, že tentokrát nám to obom vyšlo...

4. mar 2010
Páči sa: 0x
11

Filip Jánoš

Made in China

Fotopríbeh o konflikte myšlienok a názorov.

23. jún 2009
Páči sa: 0x
9

Filip Jánoš

Noc tuleních pásov

Kedysi dávno, keď ešte neexistovalo slovo skialpinizmus, používali eskymáci na pohyb po nekonečných pláňach lyže, na ktoré zospodu pripevnili kože z tuleňov aby tak zabránili podšmykávaniu. Odvtedy ubehlo veľa vody a na tuleních pásoch, ktoré sa už vyrábajú z mohéru a nylonu, sa nepohybujú len eskymáci, ale aj niekoľko tisíc šialencov v celej Európe a Severnej Amerike. A nelovia ľadové medvede a tulene, ale zážitky.

2. mar 2009
Páči sa: 0x
4

Filip Jánoš

Duch horolezectva - Inaki Ochoa a jeho záchranný tím

Príbeh o skutočných horolezcoch... Keď Inaki ochorel vo vo výške 7400 metrov, takmer všetci, čo boli pod južnou stenou Annapurny sa mu ponáhľali na pomoc. So zmrznutými nohami a telami unavenými z predchádzajúcich výstupov, útočili na smrtiacu stenu akoby to bol turistický kopček.