Včera som si po práci vybehol na Pajštún. V poslednom čase lezenieakosi zanedbávam a tak som si povedal, že využijem chladnejšie dni atroška sa pohýbem. Po dlhšej dobe nečinnosti a po stredajšej "opičke"to nemalo s lezením nič spoločné, jednalo sa skôr o trasenie sa smeromnahor.
Pravý adrenalín ale začal, keď som začul dôverne známe zvuky, či skôrprdy motocyklistov. Ľudí, ktorí v horách nemajú čo robiť, na Pajštúneuž vonkoncom, keďže je to prírodná rezervácia. Ľudí, ktorí si do hôrchodia liečiť svoje komplexy pocitom sily, ktorý im poskytuje 500 mm3pod ich ctenou riťou. Asi nepočujú ten hluk, ktorý spôsobujú, nevidiarozrýpané chodníky a necítia smrad, ktorý sa z ich "500cm3" šíri.Nechápu, že my ostatní si chodíme do lesa oddýchnuť a ich činnosť nám vtom bráni. Zvuk motora počujeme len keď nespíme a tak čakáme, že honebudume počuť aspoň v lese.
Keďže som práve neistil a ani neliezol, zobral som do ľavačky všetkyexpresky a karabíny, do druhej ruky som schmatol polkilový kameň (preistotu, použil by som ho len v sebeobrane) a vybral sa za prvýmmotorkárom, ktorý bol taký "úžasný a zdatný", že sa mu podarilo vyjsťaž k bráne hradnej zrúcaniny. Snažil som sa z hlboka dýchať a udržať sinervy na uzde, ale cítil som, že môj tep atakuje 200ku a tak sa mojakomunikácia obmedzila na to, že som medzi vulgarizmami používal ibaspojky. Ten kameň v ruke a môj slovník asi nekorešpondovali s mojimcelkovým výzorom a dotyčný sa zmohol len na to, že:" vyzeráš celkominteligentne, ťak čo tu na mňa vyťahuješ kameň". Na čo som mu opäť dosťvulgárne odpovedal, že má pravdu a práve preto som na takých ako ontaký alergický. Asi to zaúčinkovalo a týpek sa vybral aj so svojim500mm3 penisom smerom dole. Keď som sa trocha ukľudnil, zavolal som preistotu na políciu a poprosil ich, že keby ich náhodou odchytili vBorinke, mohli by im trocha vstúpiť do svedomia.
Trocha sa za ten môj výstup hanbím, dalo sa to asi riešiť diplomaticky,ale bezohľadné správanie spratkov, ktorí si myslia, že môžu všetko, vomne vyvolalo mix agresivity a bezbrannosti a ja, človek mierumilovný,bol som ochotný brániť svoju pravdu akýmikoľvek prostriedkami.
Mám pocit, že dotyčnému sa niečo také stalo prvý krát. Prvý krát mu dalniekto z nášho "holubičieho národa" pocit, že sa mu nepáči to, čo robí.Preto vás prosím, nebuďte voči tejto bezohľadnosti slepí a dajte týmľuďom najavo, že motorky do lesa nepatria. Viem, nie je to asinajbezpečnejšie, ale postupne možno zistia, že sila a peniaze imneumožňujú robiť si čo chcú. A prosím aj našich kompetentných, nechnamiesto cyklistov a hubárov vyháňaju z lesov tých, čo tam robianajväčšie škody.
Peace!
