Krátkym surfovaním v čarovnom mori slovenského internetu som zistil, že aj na Slovensko prenikla správa o tom, že o Vierke Berkyovej existuje český dokumentárny film. Málokto ho však videl. Kolujú o ňom rôzne informácie. Napríklad, že je "zrejme nakrútený podľa skutočných udalostí". Nuž dokumenty nebývajú točené podľa skutočných udalostí, ale tieto udalosti priamo zachytávajú na kameru. Pre tých, ktorým to ešte stále nie je jasné, je to taká filmová reality šou, v tomto prípade dokonca skôr domáce video.
Sám sa však zaraďujem medzi tých náhodných šťastlivcov, ktorí mali šťastie zhliadnuť ten (mimochodom veľmi dobrý) film a to dokonca dvakrát. Ak sa pozerám na účinkovanie Vierky Berkyovej v Slovensko hľadá Superstar vo svetle toho, čo v tom dokumente vidieť, dovolím si tvrdiť, že to dievča je na najlepšej ceste do psychiatrickej liečebne.
Český dokumentarista Miroslav Janek vo svojom filme Vierka alebo záhadné zmiznutie rodiny B., zachytáva snahu českej speváčky Idy Kelarovej o podchytenie a zušľachtenie jedného obrovského talentu, ktorý sa zrodil na juhu Slovenska niekde v rómskej osade neďaleko Lučenca. Ida Kelarová sa rozhodne, že v záujme Vierkinho všestranného rozvoja si ju zoberie k sebe a keďže je dievča ešte primladé, prijme Ida pod svoje (a to doslova) materské krídla celú rodinu. Snaží sa, aby deti chodili do školy, kupuje im oblečenie, zabezpečuje chod domácnosti a popri tom sa s nesmiernou dávkou energie venuje malej Vierke. Všetka jej snaha však postupne stroskotáva na neschopnosti, respektíve neochote rodiny Berkyovcov prispôsobiť sa normálnemu spôsobu života a zodpovednosti, ktorú za seba nesú. Vlastne ani nie. Berkyovci sa dokážu prispôsobiť. No v ich ponímaní toto slovo znamená doslova vyciciavanie ľudskej dobroty. Ida Kelarová (mimochodom tiež Rómka) jej má síce na rozdávanie, no aj jej finančné možnosti sú obmedzené a ak má každý deň kupovať každému členovi rodiny (okrem Vierky) balíček (aj dva) cigariet a keď mamička Berkyovie odmieta jesť akékoľvek jedlo okrem torty, a pečie ju preto každý deň, ani bezhraničná dobrota, ktorá u Idy Kelarovej nie je len prázdnou frázou, nič nezmôže.
Navyše keď prichádza na lámanie chleba a Vierka by mala odísť s Idou na koncert, rodičia sú pobúrení, cítia sa ohrozene, majú pocit, že Ida im ju berie. Pravdu povediac, pri starostlivosti, ktorú svojmu dieťaťu (v ich ponímaní to znamená starostlivosť o vlastný blahobyt, ktorý si nezabezpečujú prácou, ale využívaním svojej dcéry) venujú, je táto ich paradoxná paranoja vlastne pochopiteľná. A tak si rodinka Berkyovcov jedného dňa zbalí kufre a odíde. Tým však dokument ešte nekončí. Dokumentarista si totiž dá tú námahu a objaví Vierku, ako spieva v Aši (najzápadnejšom to cípe republiky) v karaoke bare v nočných hodinách zmaľovaná ako nejaká prostitútka. Vo veku dvanásť rokov.
Dúfam, že po tomto všetkom sa už nikto nečuduje, že to dievča sa už nevie ani prirodzene usmiať a spieva s akousi zvláštnou nervnosťou, akoby ju malo každú chvíľu rozhodiť. Po tomto všetkom, vo svetle toho, že Vierka od malička všetky spevácke súťaže vyhrávala a že spev je to, v čom je najlepšia (dovolím si dokonca tvrdiť, že Superstar je pod jej úroveň), je rozhodnutie hodiť ju do takejto mašinérie, ktorá nemá iný cieľ, ako zarobiť peniaze a ktorá nemá s prirodzeným rozvojom osobnosti (u Vierky už i tak riadne zdeformovanej) nič spoločného je neetické. Vierka by sa totiž mohla stať speváčkou, dokonca veľkou Speváčkou a nie len nejakou hviezdičkou, aj bez toho. Vlastne by ňou už bola, nebyť jej rodičov, ktorí si také označenie hádam ani nezaslúžia. Namiesto toho sa z nej pomaly, ale isto stáva karaoke diva s vynikajúcim hlasom, ktorá ale po dávkach zabíja svoju autenticitu a osobnosť, čo sú pri speve, ak sa ten má stať ozajstným umením, nepostrádateľné atribúty. Napriek všetkému totiž spievala v dvanástich rokoch rómske pesničky oveľa lepšie, ako teraz všetky tie hity.
To, že Vierka sa dostala do slovenskej Superstar je nezvrátiteľný fakt. V tej českej jej to porotcovia "nedovolili". A pravdepodobne veľmi dobre vedeli, prečo. Vierka je totiž typ človeka, ktorého Superstar na deväťdesiat percent úplne zruinuje. Keď totiž prídu ťažké chvíle, nebude sa môcť oprieť ani o rodinu, tú bude akurát tak nosiť na krku ako balvan. A šoubiznis, dokonca aj ten jeho trápny slovenský odvar, je nekompromisný. To nie je dobrá Iduška, ktorá dá aj to posledné. Akonáhle z nej nebude mať čo vyžmýkať, pustí ju k vode. A to bude situácia, ktorú Vierka nebude vedieť zvládnuť, možno ani pochopiť.
Kiež by som sa mýlil a tento bizarný, no až bolestivo skutočný, príbeh by sa skončil šťastne. Stačí sa však pozrieť na Vierkinu tvár a na to, čo všetko je v nej pod našminkovaným povrchom zapísané, stačí si zhliadnuť ten osudný dokument, ktorý mal byť portrétom mladej talentovanej speváčky, no mení sa na krutú epizódu väčšieho, celoživotného filmu, a človek chtiac-nechtiac stráca aj tú poslednú iskierku viery.
