Filip Németh
Priestor pre názorový luxus
Tento názov mám od Katky Uhrovej, ktorá ho má od pána profesora Párnického a to sú dvaja ľudia, ktorých mám veľmi rád a od ktorých sa názorovému luxusu môžem ešte dosť čo podučiť.
decko, ktorému sa akosi nechce dospievať Zoznam autorových rubrík: pevnina detstva, hudba, kultúra, súkromné, nezaradené, vráble, camino de santiago, nebásne (piesňové texty)
Zoznam článkov blogera
Filip Németh
Úvod k rubrike Nebásne (Piesňové texty)
Táto rubrika má za úlohu zhromažďovať a zverejňovať piesňové texty, ktoré som napísal. Ide prevažne o texty k pesničkám zoskupenia Kanapa, ale možno pribudnú aj staršie texty, z predošlých našich projektov, prípadne také, čo som napísal tretím osobám. Nie sú to básne, sú to texty piesní a takto k nim prosím pristupujte. Pokiaľ vás zaujíma ako znejú s hudobným doprovodom, skúste zavítať na náš myspace profil www.myspace.com/kanapamusic. Príjemné čítanie, príjemné počúvanie, dovidenia na nejakom koncerte!
Filip Németh
Kam kráča slovenský hip-hop
Minule som si od kamaráta doniesol domov dva nové albumy originálnej slovenskej hip-hopovej hudby. Prvou sú „nové šmaky“ petržalskej H16 – Čísla nepustia a druhou bratislavský intelektuálsky nadžezilý debut „skupiny“ Modré Hory. Na obidvoch vidno, že slovenský hip-hop pomaly, ale isto opúšťa svoju pubertu, no niečo mi tam stále nesedí... A potom som sa vybral na Pohodu a zistil som, čo slovenskému hip-hopu neskutočne chýba.
Filip Németh
Cesta do Compostely XIV. - Koniec sveta
Pre mnohých pútnikov končí púť v Compostele. Sú však aj takí, ktorí kráčajú ďalej, až k oceánu, na miesto, ktoré ľudia v stredoveku považovali za koniec sveta. A hoci nie je ani najzápadnejším cípom kontinentálnej Európy, predsa len tých sto kilometrov chôdze navyše stojí za ten zážitok.
Filip Németh
Euro nám skvalitní životy!
Nepovažujem sa za žiadneho ekonomického génia, ani naslovovzatého analytika, skôr sa piplem s písmenkami ako s číslami, tam sa skrýva moja ozajstná záľuba, ale Euro je téma, do ktorej má každý právo priliať trochu oleja, vody, alkoholu, alebo hocijakej inej (áno, hoci aj telesnej) tekutiny. Ale žarty nabok. Lebo hoci tento článok sa evidentne nesnaží byť hĺbkovou analýzou dopadu zavedenia novej meny na spoločnosť, ako aj jednotlivcov, predsa len je v kruhoch ekonomických natoľko ľahkovážny tón neadekvátny. Aby som dodržal tradíciu a použil nejaké nádherné klišé: táto zmena sa totiž bytostne dotýka nás všetkých.
Filip Németh
Cesta do Compostely XIII. - Santiago
Stálo nás to veľa námahy a hádam ešte viac síl, ale napokon sme dorazili do Santiaga presne tak, ako sme si to naplánovali - skoro ráno, ešte za tmy. Nad hlavami nám svietila Mliečna cesta, aj keď ju zatieňovali pouličné svetlá a iné žiarovky. Ale nemôže byť predsa všetko podľa našich predstáv.
Filip Németh
Cesta do Compostely XII. - "Posledných" sto kilometrov
Do nášho cieľa nám chýba už len niečo vyše sto kilometrov. Schádzame dolu z O Cebreira a vidíme len šedomodrú hmlu, z ktorej sa vynárajú sivasté steny kamenných domov, hnedasté blato a výkaly pod nohami a farebné pončá pútnikov. Až keď opustíme toto pásmo večnej slepoty zasvieti slnko a ožiari krásu nevídanú - zelené pahorky a vŕšky Galície. Hovorí sa, že tráva je najzelenšia v Írsku. Nuž Galícia, to je vlastne Írsko, ktoré sa nejakou zhodou náhod ocitlo v Španielsku.
Filip Németh
Kreslený islam detskými očami
Ak si myslíte, že komix, to sú len bezduché obrázky akčných hrdinov a príšer, ktoré komunikujú pomocou bublín a citosloviec ako: Grzzzzzwr!!! Hroaaaaaa!!! Wheee!, tak by vás táto kniha mala definitívne dostať z omylu. Komix totiž môže byť okrem iného aj vtipný, spoločensko-kritický, duchaplný, inteligentný, citlivý, hlboký, milý a pravdivý. Ako napríklad Persepolis.
Filip Németh
Cesta do Compostely XI. - O Cebreiro de mi corazon
Som nesmierny priaznivec striedania ročných období. Zmenu totiž potrebuje každý a takto máme jej pravidelný prísun aspoň trochu zabezpečený aj bez toho, že by sme čo len prstom pohli. No niekedy sa stáva, že tá zmena príde trochu rýchlejšie, ako by sme čakali. Napríklad v tomto prípade: šľapeme si to hore na O Cebreiro, jedno z najvyššie položených miest púte do Compostely a je teplo. Už tri dni skapíňame od tepla a tu zrazu: bumbác! HMLA! Alebo niečo podobné. Každopádne zastaneme pri hraničnom kameni Galície, čo je najseverozápadnejšia provincia Španielska. Odfotíme sa. Vyzerá to asi takto:
reklama
Filip Németh
Cesta do Compostely X. - Teplá + voda = teplá voda
Pôvodne som začal tento článok písať o tom, ako sa z Manjarinu putuje na O Cebreiro. Zrazu sa mi však akosi vymkol z rúk a začali v ňom dominovať dve témy - teplo a voda. Ono to spolu dosť úzko súvisí, povedal by som, že je medzi týmito okolnosťami (je to hlúpe pomenovanie, ale narýchlo mi lepšie nenapadá), že je medzi nimi taká priama úmera, hoci netreba tieto moje slová brať až tak doslovne, predsa len je jedna vec viac ako istá - čím je vyššia teplota ovzdušia, tým je väčšia spotreba vody... A ak nie jej spotreba, tak minimálne potreba. Tak.
Filip Németh
Všetci normálni chalani vyzerajú normálne
Všetci normálni chalani vyzerajú normálne. Lucia
Filip Németh
Cesta do Compostely IX. - Foncebadón alebo Manjarin?
Ak by som mal vymenovať tri najúžasnejšie miesta, ktoré sme počas púte navštívili, pravdepodobne nespomeniem Pamplonu, možno ani krásne Roncesvalles, dokonca je možné, že by si v tomto zozname nenašlo miesto ani samotné Santiago. Jedno miesto by som však do zoznamu stopercentne zaradil – a tým miestom je Manjarin.
Filip Németh
Cesta do Compostely VIII. - Za Leónom volíme alternatívu
O tom, ako je niekedy dobré byť v meste a naopak, ako je ešte lepšie túlať sa po malých zastrčených dedinkách. No a najlepšie je, pravdaže, byť na ceste... A sandále mať samý prach.
Filip Németh
Cesta do Compostely VII. - Vitajte v Mesete, priatelia!
Nadpis k tomuto článku evokuje názov jedného z Jakubiskových filmov: Vitajte v pekle, priatelia! Nazvať Mesetu peklom je podľa mňa celkom možné, možno až výstižné, hoci Mesetou som prešiel a peklom zatiaľ nie, takže to vlastne neviem porovnať. Na ceste do Compostely však Meseta peklom, minimálne pre nás, určite bola.
