decko, ktorému sa akosi nechce dospievať Zoznam autorových rubrík: pevnina detstva, hudba, kultúra, súkromné, nezaradené, vráble, camino de santiago, nebásne (piesňové texty)
O malú chvíľu uvidíte na jednej nemenovanej televízii reportáž o detonácii komína pri bývalom závode Tesla vo Vrábľoch. Zajtra si v nemenovanom denníku prečítate o tejto udalosti kratučký oznam. A mne zmizol z môjho sveta jeden kúsok stavebnice.
Dnes ráno si tak sedím na záchode, čítam si noviny, klasické papierové, aby som nemal tie problémy ako na STU, že si nemajú čím... (toto je dôverná informácia, dozvedel som sa ju včera od istého pedagóga - vraj majú tiež problém s nedostatkom časopisov - aj vy dúfam vidíte to krásne riešenie), a cez malé okienko niečo vyše metra nad mojou hlavou, ku mne prúdi svieži vzduch a upokojujúce monotónne dopadanie dažďových kvapiek na chodník, cestu a strechu nášho domu. Vtom toto buchotanie náhle preruší akési chrchlanie, ktoré sa postupne mení, zintenzívňuje, pridáva sa k nemu zvuk Škody 120, jej pradúceho si motora aj pneumatík priliepajúcich sa k ceste, z chrchlania je vtedy už podľa melodiky rozoznateľné, ale ešte nie celkom zrozumiteľné, skôr to počujem mozgom ako ušami: "...Košký, perié, vykupujeme, staré nábytky vykupujeme občania! Košky, perié...!"
Tak, tak. Televízor je síce dôležitý, ale hra je hra. Tí, čo ju hrajú sú hráči. A to klzké pod tebou je ľad. A preto si treba dávať pozor!
Ako štvorročného chlapca ma ocino zobral do Prioru. Bol to pre mňa úžasný svet. Obchod obrovských rozmerov, kde bolo dostať všetko. Teda všetko, o čom som sníval - hračkársky kamión, veľkého plyšového medveďa a futbalovú loptu. Ale to všetko som poznal už aj predtým. Ozajstnou novinkou boli pre mňa chodiace schody.
