Sinemašou 2006 - to pravé vianočné osvieženie

Upozorňujem, že táto recenzia je nemálo zaujatá. Nie preto, že naša kapela na Sinemašou nehrala, ani nie preto, že som si ju neužil s úplne triezvou hlavou. Zaujatá je najmä z dôvodu, že ja mám Sinemašou rád. Veľmi rád.Je to akcia, na ktorú chodím načas. To nie je málo. Je to akcia, na ktorej stretnem ľudí, s ktorými sa inak celý rok nevidím. A je to akcia, kde je vždy kopec dobrej hudby, za fakt málo peňazí.Tento rok nám prvú nádielku pripravil Morochovič band. Veľmi sympatický džezrock z Bratislavy (a okolia), kapela takmer neznáma, no výborná, najmä ako solídny alternatívny začiatok. Tradičný overený recept organizátorov na začiatok s niečím bluesovo-džezzovým vcelku slušne zaberá, škoda len, že mnohí ho nestihnú. Poloplné kino vo Vrábľoch s prevažne mladým (násťročným) osadenstvom je však viac ako dobré skóre.Potom nasledoval zahraničný hosť - kapela Hyperion z Ostravy. Fanúšikovia metalu si prišli na svoje. Traja dlhovlasí fešáci za čelami a bubeník, až nápadne pripomínajúci Apocalypticu (dúfam, že takto je to správne...), by možno ani neboli ničím výnimoční, keby neboli dobrí, keby z nich nešla tá správna energia. Osobne revivalové a podobné kapely nemám príliš rád, ale v rámci pestrosti to bola veľmi prijateľná a dostatočne kvalitná voľba na to, aby mi to nepokazilo večer.Sedatívum, dyčanskí rock'n'rolleri boli vcelku zaujímavým osviežením, aj vďaka tomu, že tento rok hrali na domácej pôde pomerne málo koncertov. Ako predkapela zlatého klinca programu, predviedli správny rock'n'roll a naladili tak všetkých tínedžerov a starších na Hudbu z marsu.Výberové vibrácie zabrali a rozžiarili očičká aj dušičky všetkých insitno-popových nadšencov. A prúd zábavy sa takmer vykotil z koryta. Pod pódiom sa tancovalo o sto šesto všade vládla správna nálada, aj vďaka bufetárom, ktorí si mohli práve vtedy trochu (ale ozaj len trochu) oddýchnuť. Hudba z Marsu hrala samé hitovky, všetky najväčšie vypaľováky (teda nespomínam si na žiadne ďalšie iné, ale nie som nejaký skalný) a mala nádherné vokalistky. No a komu to všetko nestačilo, mohol sa ešte dokonale vyzabávať na Januárovom prekvapení. Tí hrali (ako už tradične na Sinemašou) v skvelej forme, podporenej (ako to už u posledných kapiel býva zvykom) správnou hladinou, ale keďže oni sú na to zvyknutí, dopadlo to nad očakávania. (Dobre, končím už s tým vychvaľovaním a lá čokyna...)Pod očakávania naopak dopadli niektorí diváci, teda skôr poslucháči, jednoducho členovia obecenstva. Ako vždy, zopár výrastkov sa nevmestilo do kože a muselo sa vyťahovať svojimi svalmi, čo je smutné, ale nedokázalo to vyrušiť ľudí zo zábavy. Na druhej strane nechýbalo ani to, čo je na Sinemašou najdôležitejšie - Atmosféra.Atmosféra s veľkým A. A hoci sa to ťažko hodnotí, myslím, že ani účasť nebola na zahodenie. Veď táto akcia si už svojich milovníkov našla.No a na koniec tejto kratučkej recenzie ostáva len dodať, že sa stretneme aj o rok, a gulovi a ostatným organizátorom poďakovať, že tu sú a že vkladajú svoje úsilie do tohto malého, ale o to krajšieho vianočného podujatia.