Tak nám dnes zomrel aj James Brown...

Nebude nám už spievať Yeah I feel good. Hoci sám pre seba si to v nebi isto zanôti. James Brown je pre mňa dôkazom toho, že pri dobrej hudbe je jednoducho jedno, či je komerčná, alebo alternatívna. James Brown, to jednoducho vedel. Aby som citoval jeho pokračovateľov (aspoň podľa môjho názoru) z Black Eyed Peas: "James Brown gave me the fluid..."

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

V rannej puberte som nenávidel disco. Príčina tejto mojej averzie spočívala v tom, že môj otec disco zbožňoval. Najmä Bad Boys Blue a Modern Talking. A potom ešte Abbu. Tá jediná ako tak ušla. Keď som sa však hudbe začal trošku viac venovať a počúval som ju stále viac a viac, postupne som sa dostal aj k trošku inému discu. A jeho hlavným predstaviteľom bol práve James Brown.Súviselo to aj s tým, že som objavil záľubu vo funky. Funky, ako také, je štýl nesmierne kúlový a energický (jednoducho funky), čím sa stal pre disco hudbu sedemdesiatych rokov ideálnym východiskom. Je to totiž v prvom rade hudba, ktorá sa neberie príliš vážne, ale pritom sa s dokonalým pátosom hrá na niečo, čo je nesmierne sexi. A Jamesa Browna možno nazvať stelesnením, tohto hravo-vážne sa berúceho kúlizmu. Keď som si dnes pozrel najrôznejšie zábery z jeho kariéry, najmä z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, pôsobil trochu ako Michael Jackson (ktorý sa od neho tiež všeličomu priučil) akurát v čiernom prevedení (s prepáčením ako umelá opica), no akonáhle sa zábery z "reálu" zmenili na zábery z pódií - tento ničím nevinikajúci, ba čudne vyzerajúci černoch sa stal zrazu čistou energiou. Sršalo to z neho, bol napriek svojmu veku, napriek potu na celom tele, kúlový a sexi. Ale najmä bol plne autentický. Neskutočná premena, neskutočná energia a kopec hudby, čo má groove. Yeah!Škoda ho je. Hoci časy jeho najväčšej slávy sú už dávno preč (dokonca by bolo možné polemizovať, či to bola až taká sláva), predsa len to bol človek - ikona. Ikona toho, že aj disco môže byť dobré. Že za tým povrchom, všetkými čačkami a heblátkami, trblietkami a kudrlinkami, že za celým tým nasladlým cirkusom, môže byť niečo viac. (Aké príznačné práve pre tieto dni...) Niečo veľké, niečo silné. Hudba. Hudba, ktorá dokáže človekom pohnúť. Ďakujeme.

Filip Németh

Filip Németh

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

decko, ktorému sa akosi nechce dospievať Zoznam autorových rubrík:  pevnina detstvahudbakultúrasúkromnénezaradenévráblecamino de santiagonebásne (piesňové texty)

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

722 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

56 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu