reklama

Cesta do Compostely IV. - Keď putovanie bolí...

Je zvláštne ako život motivicky funguje: keď píšem tieto riadky, ktoré sa budú venovať aj bolesti, už druhý deň som kvôli svojim zubom poriadne nespal a ja keď nespím tak som nielen neznesiteľný, ale ešte aj sprostý. Preto som sa rozhodol ďalších pár dní z nášho putovania jednoducho iba prepísať zo svojho denníka, iba s minimálnymi zásahmi. Nech sa páči!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

8.7.2007 Puente La Reina

(...) Po behu pred býkmi sme si dali cornflakesové raňajky s mixom vanilkového a obyčajného mlieka a vybrali sme sa na oddychovú prechádzku do Cizur Menor (vzdialeného asi 5 km), z ktorej sa nakoniec vykľula 25 kilometrová túra až do Puente La Reina - krásneho mestečka so slávnym románskym mostom, kde sa v stredoveku stretali všetky cesty do Compostely vedúce z celej Európy (okrem ciest španielskych a portugalských). Ešte cestou do Pamplony sme išli po takých dosť veľkých schodoch, dolu z kopca, čo malo neblahé následky, keďže ma stále viac začínalo bolieť koleno a neprestávalo ani dnes. Aj preto sme si chceli dať oddychový deň. Ale keď sme okolo pol jedenástej dorazili do Cizur Menor a prezreli si chrám Maltézskych rytierov, neodolali sme a pustili sme sa ďalej. A tak koleno bolí a začína mi napúchať aj achilovka, ale keď si dávam pozor je to v pohode. Dnes som mal inak prvýkrát pocit, že už nevládzem. Štverali sme sa na kopec s vrtuľami veterných elektrární, vietor strašne fúkal a ja som musel každú chvíľu stáť a zatínať zuby, len aby som sa tam vyštveral. Hore bolo krásne kovové súsošie pútnikov, obrovské vetrisko a cesta dolu, ktorá nebola ničím iným ako množstvom kamienkov a kameňov, ktoré sa šmýkali pod nohami. Navyše zráz bol dosť strmý, čo nie je nič pre moju boľavú nohu. Ale nakoniec sme to s riadnou dávkou trpezlivosti zvládli (naozaj sme šli rkôčik po krôčiku a pomaly). Mimochodom dnes sme stretli aj ďalšieho Slováka, ktorý má podobný problém, ale je na tom ešte horšie ako ja. Nuž, veď aj prešiel za tri dni toľko, čo my za štyri... On už naozaj len pokrivkáva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes som si inak uvedomil, prečo v Almodovarovom Volveri fúkal ten vietor, prečo Don Quijote bojoval s veternými mlynmi a prečo sú všade vrtule - áno, fúka tu stále a silno. Tak teda pokračujeme zajtra, no nie s vetrom o preteky, lebo to by bol naozaj len boj s veternými mlynmi.

9.7.2007 Estella

Bolesť je veľmi zaujímavá záležitosť. Spomaľuje a brzdí vás, nedovoľuje vám naplno využívať vaše pohybové schopnosti a pritom vás núti stále kráčať ďalej a prekonávať sa. Akoby vám vravela, že každý ďalší krok môže byť posledný a vy chcete spraviť ešte aspoň dva, tak sa s tým posledným poponáhľate.

Dnes sme prešli 22 kilometrov. Možno aj 24. Ale na tom nezáleží, lebo práve v čase putovania si človek uvedomí relativitu časopriestoru (ja viem, znie to strašne). Inak povedané - nie sú štyri kilometre ako štyri kilometre. Asi to nepotrebuje komentár.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Boľavá noha ma inak strašne spomaľuje. Koleno sa napráva a naozaj bolí len cestou dolu z kopca, no čoraz silnejšie sa ozýva achilovka a priehlavky. Barborka sa už musí nazdávať, že som nejaký hypochonder. Zvláštne však je, že aj v takomto stave dokážem prejsť dvadsať-dvadsaťpäť kilometrov za deň. A to mi dodáva silu a odvahu. Aj tak však pravdepodobne dáme zajtra oddychový deň. Zaujímavé tiež je, že tento denník akoby nepíšem pre seba, ale pre niekoho iného. Neviem ešte pre koho, no formulácia viet je všeobecne adresovaná druhej osobe. Neviem, či je to blogovací, denníkový, alebo jednoducho excentrický zlozvyk. Ale ak toto práve teraz niekto číta, tak myslím vlastne naňho.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa počasia týka, stále fúka. Vraj to je náhoda a Volver je výmysel, ale možno práve preto je to zaujímavé. Že je to výmysel, a nám sa predsa stáva skutočnosťou. Vonku je 26 stupňov a my nosíme dve vrstvy oblečenia, aby nám nebola zima. Šialené. Dnes sme inak stretli jednu češku - Janu, strašne fajn holku, a jedného skvelého japonského kuchára, so Španielom, čo nás ponúkli vínom. Akurát sme naň mali chuť, ako tak chodíme pomedzi polia, sady a vinice. Dedinky sú ešte stále malebné, no krajina všednie. Dokonca ani románske mosty nás nenadchýnajú - sú takmer v každej dedine. Potraviny však kupujeme stále lacnejšie a nocľah lacnie tiež. A som strašne vďačný za Barborku. Ak by som to aj zvládol bez nej, bolo by to oveľa ťažšie. Ďakujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

10.7.2007 Los Arcos

Cesta akoby začínala fádnieť. Opäť sme si chceli dať oddychový deň, no začiatočný (plánovaný) osemkilometrový výstup sme zvládli až prekvapivo ľahko, takže sme sa rozhodli pokračovať - ďalších dvanásť kilometrov k najbližšiemu mestečku. A to bol zabijak. Nikde žiadne domy, iba kde-tu nejaký pútnik, prípadne stádo oviec; to je nesmierne demotivujúce. A hoci príroda a krajina sú fajn, slnko príliš nepečie, skôr naopak, stále len ten nepríjemný vietor, človek nevidí svoj cieľ, ani "medzicieľ" a to ho núti strácať entuziazmus. Keď vyjdete na kopec a zazriete pred sebou len dolinu a ďalší kopec a nikde žiadnu civilizáciu, dosť vás to podrazí. Ale inak bola trasa jednou z najľahších, žiadne veľké stúpania, ani klesania. Noha stále bolí, ale tiež mám pocit, že sa to zlepšuje. Ale asi si len zvykám. A Barborka začína mať tiež problémy. Som ale dosť vybitý. Myslím psychicky. A tak toto je posledný riadok, čo dnes napíšem.

A to platí aj pre môj dnešný blogerský vstup. Dovidenia nabudúce pri oveľa príjemnejších alebo aspoň zaujímavejších problémoch...

Filip Németh

Filip Németh

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

decko, ktorému sa akosi nechce dospievať Zoznam autorových rubrík:  pevnina detstvahudbakultúrasúkromnénezaradenévráblecamino de santiagonebásne (piesňové texty)

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu