Keine cukorkasz, o.k?!

Vraví sa, že žijeme v postmodernej dobe. Táto postmoderná doba sa vyznačujú miešaním nesúrodých prvkov (tzv. synkretizmus). Učí sa to niekde na strednej škole, v neviem koľkom ročníku (druhom?), na hodinách slovenského jazyka a literatúry. Miešanie nesúrodých prvkov však nezasahuje len do literatúry (nízke umenie, vysoké umenie). Ale aj do jazyka (reč, ktorú z domu vieš...)!A ono na tejto reči (tej v predchádzajúcom odstavci), je niečo pravdy. Reč je živá. Reč je v kontakte s inými rečami. Tak ako pred stáročiami preberala vplyvy z latinčiny, z češtiny, nemčiny, maďarčiny... Teraz je na rade angličtina. Mnohé z nich v nej ostanú, mnohé časom zaniknú (omnia transibunt!). Žiaľ Slováci sú malý a úbohý národ (sme, ach môj narcizmus, Sme!). Radi preberáme, radi sa podriaďujeme, my nechceme kolonizovať, to sme už zmeškali. Taká je naša nátura (z lat.). Nie sme my veľký národ, ó, národ víťazov!Ale, zato sa radi pretvarujeme (ale to nie len my!). Človek je najslabší tam, kde sa zdá byť najmocnejším. Veru, neberte nám našu reč (princeznú), vy špinavé pazúry (buržoázie? globalizácie? maďarizácie?)... Zase tri bodky. Tak ja to poviem. Zašepkám. (Prečo on, ona, ono, oni, ony? Prečo nie - ja?)(sic!)Poukazujem na chyby vlastné (ešte aj v utrpení narcis!), ja sám sa brojím proti novým slovám, nerád ich píšem, ukladám na papier, hoci... V poznámkach... Hanba mi! Radšej odbočím (utečiem): Hej Slováci, ešte naša Slovenská reč žije! ŽIJE! (Nekrič! Áno žije, ty hlupák, vari si myslel, že je to skamenelina?)A, teraz pošepkám, žije v nás. My sme za ňu zodpovední. Ak z nej však chceme mať skamenelinu, fosíliu(lat.)... prosím. Ja mám aj druhú reč, druhú materinskú, podotýkam materinskú (Ha! -narcis- to preto to malé m. na začiatku...! fele magyar, fele tóth!). Dve. To je toľko ako žiadna. Mne to môže byť jedno (nie jedno - dve alebo žiadna!). Len ma rozčuľujú všetky tie záchranárske kampane. Žalostiť možno, nariekať možno (niekedy až treba), ale (ženy jeruzalemské) nad sebou a nad svojimi deťmi plačte! Lebo nik iný za vlastný úpadok nemôže ako my (áno aj ja, hoci alibisticky odťahujem ruky od ohňa)... Zastavme sa bratia, veď sa oni stratia...A ak nie, aj tak prežijeme... A just!