František Hodonský
Rieši niekto slovensko-maďarský problém? III.
Riešenie.
Som ten, ktorý si na všetko čo vidí a počuje kladie otázky. Zoznam autorových rubrík: zdravie, Pokecáme?, spolocnosť, viera, filozofia, Súkromné, Nezaradené
Príčiny. Pre stručnosť to bude skoro heslovité. Teda aspoň miestami.
Aliancia Fair Play zverejnila výzvu na podporu učebníc v rodnom jazyku. Za normálnych okolností by som sa k nej rád pridal, lebo ide o správnu vec. No u nás nie sú normálne podmienky.
Mám dosť vyhranený názor na nezištnosť a tvrdil som a naďalej tvrdím, že nedokážeme nič robiť nezištne. Ak hoc čo konám s láskou, tak z toho profitujem, takže nazvať to nezištnosťou som pokladal za pritiahnuté za vlasy.
zblížiť ich veru, presvedčenie. To platí pri jedincoch (každý účastník sporu má svoju pravdu), ale aj národoch. Tento článok však bude pojednávať o zbližovaní národov. Hoci sa to dá použiť i pri vnútorných sporoch jedného národa, ktorý rozdelila viera (Íri, katolíci a protestanti), ale aj pri rôznych národoch a pritom vyznávačoch jedného náboženstva (Slováci a Maďari).
Túžbou každého rodiča je vychovať svoje ratolesti dobre. Mnohí tomu dávajú rôzne prívlastky ako napr. k dobru, pravde a pod. Podľa mňa v tom máme značné rezervy. Veľmi si tú výchovu komplikujeme a hľadáme zaručené návody. Mali by sme už zabudnúť snažiť sa vychovávať deti k dobru. Je to sprostosť z viacerých hľadísk.
Čo je pravda? Existuje vôbec pravda? A potrebujeme vôbec vedieť, či existuje pravda? Potrebujeme a veľmi. Treba si uvedomiť, že za „pravdu“ už zbytočne pomrelo veľké množstvo ľudí. Aj všetky vojny v mene Božom, za Alaha a pod. boli vedené iba na presadzovanie svojej pravdy.
Moja otázka: Viem si položiť tú najdôležitejšiu otázku? Odpoveď: Áno. No v každej situácii je iná.
Som spokojný so svetom, no zdá sa mi, že už pár storočí sa vyvíjame iba na princípe náhodnosti. Pokladám to za posun, no veľmi pomalý. Aj vy? V čom to môže byť?
„Náhoda neexistuje, existuje iba zhoda okolností“. Toto tvrdí mnoho ľudí, ktorí odmietajú uznať existenciu náhody. Nie je v tom však žiadny rozdiel. Náhoda jestvuje a jestvovať bude (nech jej dáme akékoľvek meno), no môžeme ju zbaviť moci.
(Ne)výklad, alebo nesprávne vnímanie tohoto pojmu, pácha vo svete aspoň toľko „zla“, ako nesloboda sama.
Poviete si, že je to zbytočné a nepodstatné? Inú cestu však nemáme. V nespravodlivom svete je zbytočné vzdelávať sa, pracovať, milovať a všetko iné. Veď náhoda si aj tak urobí čo chce. Svet však je spravodlivý. Jeho spravodlivosť funguje i tam, kde ju teraz ešte nevidíme. Bráni nám v tom stupeň poznania. Jednou z tragédii ľudstva je, že si spravodlivosť zamieňajú s dobrotou.