reklama

Indivíduum so šľahačkou

Bratislavčania často nadávajú na dopravu. Či idú autom, alebo MHD, vždy sa nájde dôvod na zlosť – zaručenie „niečo mešká“, alebo niekde začali s opravou cesty. Ja tam zbieram rôzne príbehy. Toto je piaty.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Raz som sa viezla v autobuse číslo 84 do Petržalky, ktorá je pre mňa tak trochu španielska dedina. Ak treba zorientujem sa, ale moja trasa to teda nie je. Neviem prečo (možno sa to stáva len mne), ale týmto smerom vždy nastúpi nejaké obzvlášť výstredné indivíduum, ktoré ma prinúti doslova civieť. Aj keď sa chcem venovať niečomu inému, neviem odtrhnúť oči a skúmam každý detail. Možno je to ich zámer, alebo možno nevedia, že vyzerajú čudne, cítia sa tak dobre a čudní sa im zdáme my.

Opäť som mala „šťastie“, pretože na ďalšej zastávke nastúpil človek, ktorého musím dopodrobna opísať. Hoci nebolo práve teplo, asi tridsaťročný muž bol celý oblečený v tenkej pravej koži. Síce mala asi "300 rokov" a nejaké drobné, bola to koža. Teplo mu nebolo, lebo jeho pokožka mala tak trochu modrý nádych. Na kožených nohaviciach a čiernej tenkej bunde nechýbali strapce a cvoky. Okolo pravého kolena mal uviazanú červenú šatku s bielymi bodkami a na hlave mal asi storočné farebné dredy, ktoré mu siahali až po lopatky. Bradu mal zapletenú asi do desiatich vrkôčikov, ktoré mal upevnené farebnými gumičkami. No a okolo úzkych bedier mal hrubú reťaz na ktorej sa mu hompáľal originálny funkčný tikajúci budík ako z Večerníčka – „Ja som budík budíček“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Určite pochopíte, že upútal všetkých, ktorí naňho dovideli. Táto módna ikona chvíľu stála bez držania, no nakoniec natiahla ľavú ruku a chytila sa nad hlavou, alebo skôr sa zavesila. Muž si chvíľu prehliadal na oplátku nás a potom nastal zlatý bod programu. Pravou rukou vytiahol z vnútorného vrecka sprejovú šľahačku a jedným prstom dal dole vrchnák, ktorý spadol na zem a zakotúľal sa pod sedadlo, čo muža nijako nerozhodilo. Zaklonil hlavu a začal si šľahačku sprejovať v krátkych intervaloch do úst. Všetky pohľady boli na ňom, akoby sme čakali, či ešte niečo pridá, ale on sa nenechal rušiť a pokračoval, až kým neminul celú šľahačku. Potom si chrbtom ruky utrel ústa, natiahol vrkôčiky a prázdny obal dal do rúk vyjavenému starému pánovi v okuliaroch so slovami „Možno tam ešte niečo bude“ a vystúpil. Starý pán sa rozčúlil, ale dvere autobusu sa zavreli a indivíduum v koži si vykračovalo veselo po chodníku k panelákom.

Gabi Halmová

Gabi Halmová

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Aj na bielej stene je množstvo odtieňov. Dôležitý je uhol pohľadu a tiež, kto sa pozerá. Všetko má svoj príbeh a ten rada hľadám. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

48 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu